Všetci poznáme ten pocit keď…

Všetci sme len ľudia, a každému z nás sa každodenne stane príliš mnoho trapasov, o ktorých radšej nikomu nehovoríme. Vďaka sociálnym sieťam si však niekedy všimneme nejaký post, ktorý znázorňuje presne druh trapasu, ktorý sa minule stal nám. Takže nie sme jediní, ktorým sa také veci dejú, je nás viac. Poďme si však priblížiť pár takých momentov, aby ľudia, ktorí o tom ešte možno nevedia, si všimli, že nie sú v tom sami.

Karaoke show v aute

Určite sa každému z nás stane, že počas dlhej cesty v aute, keď počúvame rádio, zrazu pustia nejakú dobrú skladbu. Ináč povedané, „tú našu“ skladbu. Vtedy sa akoby rozsvietili svetlá, zapneme ventilátor naplno na naše vlasy (teda, kto má vlasy, to pozná), naša ruka sa stane mikrofónom, hudba sa pustí hlasnejšie a idemeeeee. Len my a veľká scéna. Náš spev prekonáva všetko. Avšak nič neprekoná to, keď si uvedomíme, že stojíme na križovatke a šofér z vedľajšieho pruhu na nás nenápadne zazerá. Fuuh, to okno máme také čisté či sme si ho stiahli už pri štarte? Vtedy asi už len rýchlo prestaneme a tvárime sa, že sa nič nestalo. Či?

Keď si hladný, nie si to ty

Kamarátka nás pozvala na kávu. Lenže ona nevie, že my sme za posledných 5 hodín nič nezjedli, a teda by bolo vhodné niečo prekusiť, no je trápne jej to len tak povedať. Ako naschvál, miesto stretnutia vyberie práve kaviareň, kde robia tie najlepšie zákusky, kde padajú aj najlepšie diéty. Obidve si objednáme kávu, ale pán pri vedľajšom stole sa rozhodol si dať aj čokoládovú tortu. Tam to všetko začne. Naše nenápadné uhýbanie pohľadom, aby sme sa len na chvíľu mohli nabažiť krásou tohto koláča sa začne prelínať až do podozrivého zízania, ktoré si dokonca všimne aj majiteľ tohto zákusku. Divne sa na nás pozrie a my sa snažíme len otočiť hlavu a tváriť sa, že sa nič nestalo, dokým nás však kamarátka neupozorní, že nám tečie slina.

Bonus na záver?

Rýchly nákup v Tescu. To poznáme všetci. Treba len mlieko, pár rožkov, nejakú polku chleba. Zobrať si košík? Načo. Veď to sa nám zmestí do ruky. Vtedy sa však prepočítame. V ruke už máme dve mlieka a predstava, že nám treba nabrať 10 rožkov, nás desí. Nejako sa nám to podarí, povieme si, že super teraz už len chlieb. A vtedy sa to stane. My, utekajúci za tým chlebom, nevšimnúc si vlastné nohy, sa potkneme o nejaký papierový stojan s tovarom a začína dramatická scéna z nepodareného spomaleného filmu – padáme, rúcame tovar z papierového regálu a rožky lietajú obchodom. Drb. A tie pohľady ľudí? Na nezaplatenie.

Aj Vám prešiel mráz po chrbte pri poslednom odstavci? Nám všetkým v redakcii. S boľavým „auč“ na konci. Priznajte sa, čo z našich trapasov sa Vám už podarilo napáchať? Nechajte nám komentár pod článkom, hovorí sa, že zdieľaná bolesť bolí menej 😊