Sme stále rovnako dobrými vodičmi?

Síce sme stále ešte všetci mladí a krásni, no skúsme sa vrátiť o pár rokov dozadu a spomenúť si na naše skúšky z autoškoly. Dalo by sa povedať, že sa delíme na dva typy šoférov.

Tí, ktorí sme sa už narodili s vodičákom v ruke a tých, ktorí prišli na autoškolu s maximálnou vedomosťou, že auto má štyri kolesá a volant. No ale dobre. Tak sme si tam všetci posadali na tú prvú hodinu, každý so svojimi znalosťami, aké mal. Zo začiatku sme mali len teóriu. To bolo ešte fajn. Tam len bolo potrebné sedieť, držať ústa a počúvať informácie, ktoré síce niekomu nedávali absolútne žiaden zmysel, ale keď už rodičia vysolili strašné prachy za kurz, museli sme. Občas na nás skúsili vytiahnuť nejaké tie testíky. Tam už sa ukazovalo, kto je kto. Bifľoši mali plný počet bodov už hneď po druhej hodine. Potom tí, ktorí vedeli jazdiť, no teória im nehovorila nič. No a, samozrejme, tichý stred. Ale ten bol vždy nepodstatný. Po ďalších hodinách teórie sme si pomaly začali plánovať jazdy.

No a tam začala prvá sranda. Neskôr, keď sme si všetci posadali a začali si rozprávať príbehy o našich prvotných skúsenostiach s autom… niektorým z nás sa namiesto smerovky vždy podarilo zapnúť stierače. Niektorí nedodržiavali rýchlosť, čo bolo bežné, ale ísť v protismere na kruhovom objazde, to už bola iná frajerina. Po skúšobných jazdách sme sa dostávali ku skúškam. Všetci sme poctivo študovali testy, otázky sme poznali už aj odzadu.

Nastal deň D, respektíve deň S (skúšok). Posadali sme si, komisár nám porozdával testy a my sme začali. Teória bola asi najľahšou časťou, trénované hlavy sa vedeli testy naučiť naspamäť. Potom prišiel krst ohňom – cvičisko. V preklade: verejná hanba za účasti inštruktorov a policajtov. Niektorí z nás si ho prešli ladne, akoby sa nič nedialo, ale naopak, ostatným sa auto hýbalo ako nejaká živá reklama na piatkovú diskotéku vďaka roztrasenej nohe na spojke. No ak sme toto zvládli, čakalo nás to najhoršie. Jazda. Tam už sa ukázalo, kto nemal problém s ničím, kto sa bál, alebo kto sa bál najviac a skúšky neurobil. A to staršie ročníky mali aj konštrukciu vozidla. Keď skúšajúci položil otázku: na akom princípe pracuje dieselový motor? Nejedného chytali mdloby a v duchu sa s vodičákom lúčil. Tieto delikatesy bývali zväčša po jazdách. Vedeli by sme urobiť tieto testy ešte raz?

Preto je tu malá ukážka, aby sme si overili, čo si ešte pamätáme. (správne odpovede nájdete na konci článku)

1. Vodič
a) môže počas vedenia vozidla telefonovať alebo inak používať telefónny prístroj
b) nesmie počas vedenie vozidla telefonovať alebo inak používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému voľné ruky
c) nesmie počas vedenia počúvať rádio

2. Hĺbka hlavných drážok v stredovej časti povrchu dezénu pneumatiky, ktorý pokrýva približne tri štvrtiny šírky povrchu dezénu jazdnej plochy pneumatiky, nesmie byť menej ako
a) u vozidla kategórie L1e 1,5mm
b) u všetkých vozidiel 1,6mm
c) u vozidla kategórie L1e 1,0mm

3. Vodič nesmie predchádzať
a) na križovatke a 200 m pred ňou
b) vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy
c) pri jazde cez železničné priecestie

4. Ak sa pri vlečení motorového vozidla použije tyč
a) nesmie byť vzdialenosť medzi vozidlami menšia ako 0,5m
b) nesmie byť vzdialenosť medzi vozidlami menšia ako 1m
c) jej dĺžka musí byť väčšia ako 3m

Správne odpovede: 1B, 2C, 3C, 4B