So septembrom sa u nás spája nepríjemný pocit, ktorý sme zažívali ešte ako deti. Nechceli sme, aby skončilo leto. Rodičia splašene zháňali školské pomôcky, my sme si vypratávali pracovné kútiky, aby sme sa mali kde v septembri učiť. Zbrojili sme na dlhé dni plné skúšok, testov, prednášok, seminárov. Niektorých z nás už teraz pri tejto myšlienke začína bolieť hlava. Stačí, ak si predstavíme to množstvo kávy a energetických nápojov, ktoré sme počas minulých semestrov vypili a vieme, do čoho sa opäť budeme musieť pustiť. Nepredbiehajme. Radšej si povedzme, čo by mal taký vysokoškolák nosiť vždy so sebou, či už v taške alebo kabelke.

Písacie potreby

Znie to možno až smiešne, keďže toto slovo sa nám spája s prvým ročníkom na základnej škole. Vtedy sme potrebovali farbičky, ostré ceruzy, atramentové pero, gumu a všetky ostatné veci, na ktoré si už ani nespomenieme. Na vysokej škole nám postačí iba skrátená verzia tohto zoznamu. Pero, farebné pero a ceruzka. Aspoň na úvod nám úplne postačia tieto tri veci. Základom je však určite pero. Nebude pero, nebudú poznámky. Nepodarí sa nám ich pozháňať od spolužiakov? Už to len padá a padá, ako domček z karát. Čiže pero je základ. Samozrejme, že aj taká ceruzka nie je vždy na zahodenie. Na toto však prídeme až počas semestra, čo nám najviac vyhovuje. Niektorí totiž radi používajú aj zvýrazňovače, iní iba to pero. K písacím potrebám by bolo vhodné pripojiť aj nejaký ten zošit. Nemusí to byť nič extra, žiaden špeciálny. A už vôbec nemusíme mať okraje Ide iba o to, aby sme si na prvých hodinách pozapisovali dôležité informácie, aby sme mali potom na čom stavať seminárky. Môže sa stať, že na niektorých hodinách nebudeme potrebovať žiadne zošity, lebo budeme mať učebnice. Niektorí budú vyžadovať, aby sme si robili poznámky. Skrátka, na vysokej škole je to individuálne pri každom predmete aj pri každom profesorovi, ale na prvých hodinách je určite najlepšie riešenie mať pri sebe zošit, alebo aspoň poznámkový blok.

Povinná výbava každého študenta

Strava

Ako by sme mohli zabudnúť na jednu z najpodstatnejších vecí z vysokoškolského života? Jednoznačne najlepšie je, ak budeme mať pri sebe vždy dostatok kávy a vody. Ideálny pomer je už u každého individuálny, ale nemôžeme si dovoliť dehydratáciu. Tam, kde je voda, musí byť aj jedlo. Bagety z bufetu sú dobrou alternatívou, ale aj tie sa nám časom zunujú, a preto by bolo lepšie, aby sme si desiatu nosili sami.

Čo si beriete počas prvých školských dní vy? Bez čoho si neviete predstaviť prvé školské dni? Podeľte  sa s nami do komentárov, nech sa vzájomne inšpirujeme.

The post Povinná výbava každého študenta appeared first on Chodbovica.sk.

Zápisy na vysokú máme prevažne za sebou, takže prvé „oťukávačky“ už máme absolvované. Vieme, kde je v škole bufet, kde sa chodí fajčiť, kde sa najlepšie sedí a oddychuje. Na chvíľu sme si uvedomili, že toto je úplne iná škola, akou bola stredná. Toto je TÁ vysoká, toľko ospevovaná, dospelácka. V čom je teda rozdiel medzi vysokou a strednou školou?

Samostatnosť a zodpovednosť

Sme dospelí a musíme rátať s tým, že s niektorými vecami nám už rodičia nepomôžu. No, možno by aj chceli, ale sú si vedomí, že potom by sme to od nich čakali aj v 40-tke. Potrebujeme ísť na študijné? Nech sa páči, zaklopeme a opýtame sa, čo potrebujeme vedieť. Potrebujeme si vybaviť internát? Už nám nebude mamka pomáhať a zháňať izbu. Takisto to budeme musieť urobiť sami. Čo sa týka tej samostatnosti, tak dosť veľkým rozdielom oproti strednej škole je v tom, že si študenti medzi sebou až tak nepomáhajú. Prečo? Predstavte si aulu a v nej 200 študentov na prednáške. Pýtať si poznámky od vedľa sediaceho spolužiaka? Asi nie… Takisto, ak máme semináre, na ktorých je nás menej, nemôžeme sa spoliehať, že sa nad našou lenivosťou zľutuje spolužiačka, poznámky si musíme písať sami. Spoliehame sa na seba. Ak však máme možnosť pomôcť niekomu, určite to urobme, pretože sa nám to počas tých rokov vráti.

Forma výučby

Žiadne ospravedlnenky. Na vysokej škole už nemusíme za každú vynechanú hodinu určovať dôvod, prečo sme neprišli. Samozrejme, že je potrebné dodržiavať pravidlá dochádzky, ktoré profesor zadá, pretože ináč môžeme mať naozaj problémy. Veľkým rozdielom oproti strednej škole je to, že už nemáme 45 minútové hodiny. Máme bloky, ktoré môžu trvať hodinu, dve a dokonca máme aj semináre, ktoré majú tri hodiny. Na každom predmete má naša prítomnosť iný význam. Na prednáškach si našu prítomnosť ani nevšimnú (no, až na poniektorých). Na seminároch sa už robí dochádzka a takisto nás môžu niekedy zaskočiť nejakou otázkou a sledujú, či sme pripravení na každú hodinu.

Že je toho veľa? Síce áno, ale roky na výške sú tie najkrajšie v živote človeka. K tomu nejaká brigáda, napríklad „Pracuj ako autor vysokoškolských prác„, aby boli euríčka aj na míňanie a bude nám hej

The post Čo nás na vysokej škole čaká appeared first on Chodbovica.sk.

Nevedeli sme sa od maturity dočkať, kedy nastúpime na vysokú. Uvedomujeme si, že už nie sme viac študentmi stredných škôl, rozlúčili sme sa so starými spolužiakmi a čaká nás nová etapa života. Viac zodpovednosti, skúšok a veľa nových pojmov, s ktorými sa budeme musieť zoznamovať za pochodu. Čaká nás nový kolektív, z ktorého možno budeme mať na začiatku obavy, ale nie sú vôbec potrebné. Čakajú nás však aj veselé a zábavné chvíle, dlhé večery, či pracovné výzvy. Je dobré si uvedomiť, že nie sme jediní, ktorí takto prišli medzi nových ľudí, ale každý jeden je na tom tak isto. Ako teda vyzerá zápis na výške?

Prvá dôležitá vec je dátum. Najlepšie bude, ak si ho aj niekde zapíšeme, aby sme nezabudli a v tom čase sme si nič neplánovali. Žiadny zubár ani doktorka, pretože nevieme, ako dlho sa na takom zápise zdržíme. Následne si skontrolovať čas a budovu. Niektoré vysoké školy totižto nerobia zápis v tej istej budove fakulty, v akej budeme študovať. Preto by aj bolo lepšie, aby sme prišli na zápis o trošku skôr. V prípade, že by sme nevedeli nájsť tú správnu miestnosť alebo by sme sa stratili alebo by bola v meste zápcha. Časová rezerva sa nám vždy zíde, aj keby sa nám stalo, že všetko nájdeme na prvý krát, je lepšie si počkať pred dverami, ako meškať pol hodiny. Tie pohľady, ktoré sa nám naskytnú, keď upotení a otvoríme dvere počas monológu učiteľa, sú niekedy naozaj na nezaplatenie. Asi poslednou a tou najdôležitejšou vecou, ktorú nám bude potrebná pri zápise sú veci, ktoré si máme zobrať. Mali by sme dávať pozor najmä na poplatky. Niektoré je totiž potrebné zaplatiť ešte pred zápisom a doniesť potvrdenie. Každá škola má nejaké iný zoznam vecí potrebných na zápis. Základom je ale určite občiansky preukaz, karta ISIC, alebo len papier o zaplatení ISICu, či vypísané potvrdenie. Mali by sme očakávať, že budeme podpisovať príliš veľa papierov. Určite by sme si nemali zabudnúť pero. Bude totiž nepríjemné si požičiavať pero každé dve minúty od spolusediaceho a nervózne očakávať,  kedy nám ho dá.

Zápis na vysokú školu

Zápis určite nie je najhoršia vec, ktorá nás čaká na vysokej škole. Naozaj ide len o to, aby sme sa tam dostali v správnom čase, do správnej budovy, mali pero a všetky dôležité dokumenty. Niektoré si bude potrebné aj vytlačiť, čiže naozaj by sme mali byť pripravení na všetko. Skoro sme zabudli! Zistite si, kde je najbližšia kaviareň, aby ste si mohli dať kávu či čas s novými spolužiakmi a tak sa definitívne zapísali na školu Dajte nám tipy, kam na dobrú kávu blízko Vašej univerzity.

The post Zápis na vysokú školu appeared first on Chodbovica.sk.

Stredná škola. Niektorí by to nazvali aj väzením. Skrinky, do ktorých sme si museli odkladať prezuvky, pretože ináč by sme ani nemohli dôjsť do triedy. Lavice počmárané odkazmi ešte spred 20tich rokov a stoličky, z ktorých nám trčali skrutky a báli sme sa, že keď sa prudko postavíme, spraví sa nám diera na nohaviciach. Bufet? Tí šťastnejší mali horalky a minerálky, tí menej šťastný len automat sporadicky dopĺňaný a tí najmenej šťastný nič. Žiaden bufet. Že o káva? O tej sme ani počuť nemohli. Malo to však svoje čaro. Čo nás z týchto vecí na vysokej škole nečaká?

Strava a nápoje

Ak bufet, tak poriadny. Káva, kola, minerálka, koláče, polievky, obedové menučka, bagety, sendviče… Samozrejme, že neočakávajme švédske stoly, ale naozaj je tu lepší výber, než na strednej škole. Často krát sa stane, že budeme len stáť a nebudeme si vedieť vybrať, pretože všetko je príliš dobré. Pozor, hovoríme však o bufetoch. O jedálňach pomlčíme, aj keď vyprážaným syrom s tatarskou nikdy nič nepokazíme. Netreba si zbytočne dávať vysoké nádeje. Ale jednoznačne bufety na vysokej škole vyhrávajú. Takisto aj káva. Na strednej škole to bolo tak, že sa pila iba tá, ktorá sa doniesla do školy. V škole nám už nikto žiadnu neurobil. Na výške? Nehrozí. Tu majú dokonca aj známe kaviarne svoje pobočky, a preto si môžeme vychutnať kávičku niekde pekne v kresielku počas našej prestávky na ďalšiu prednášku. Jednoducho lepšie spríjemnenie počas školy už asi byť nemôže.

Fajčenie

Ak sa tu náhodou vyskytol nejaký fajčiar, ktorý mal svoje začiatky už počas strednej školy, tak vie, že to vôbec nebolo jednoduché, odísť si len tak uprostred vyučovania, teda počas prestávky, niekde von zafajčiť. Samozrejme sme to museli robiť tak, aby nás nikto nevidel, pretože by z toho bol neskutočný problém. Na vysokej? Vybehneme vonku a môžeme si hneď zapáliť. Rovno pred vchodom nám nainštalovali popolníky. Nikto na nás už žalovať nebude a my nemusíme chodiť ďaleko. K tomu fajnová kávička z bufetu, no môžeme sa sťažovať?

Vysokoškolské vychytávky

Už tá výška vyzerá oveľa menej hrozivejšie, no nie? Pocit väčšej voľnosti, nehovoriac o tom, že škola nezačína vždy o ôsmej ráno. Áno, stane sa, že občas skončí o piatej poobede, ale medzitým máme oveľa dlhšie voľno, než 10 minútovú prestávku. Niekedy je to tak, že tí, čo bývajú na intráku, sa tam idú vyspať, či odbehnú na brigádu alebo si urobia koncept seminárky alebo diplomovky.

S konceptmi môžu pomôcť aj profesionáli, napríklad títo: Kvalitné seminárky. Ako trávite prestávky na škole Vy? Kávička? Spánok? Učenie? Píšte do komentárov

The post Vysokoškolské vychytávky appeared first on Chodbovica.sk.

Keď sme chodili na základnú školu, pojem výška bol pre nás niečo neskutočné. S malou dušičkou sme snívali, že aj my raz budeme dospelí a budeme študovať nejaký náročný odbor, medicínu alebo chémiu. Slovám ako semester, seminárka a zápočet sme absolútne nerozumeli a neskutočne nás to desilo. Učivo, s ktorým sme sa stretli na druhom stupni nám prišlo hrôzostrašné, pretože naučiť štyri strany na jeden test? To prečo?! To ako máme stihnúť, veď toho je veľa! Časy sa však zmenili a my sme sa dostali na strednú školu. Zrazu sa tie štyri strany, nad ktorými sme niekedy plakali, zmenili na 40 strán a naše slzy ostali. Je však vysoká škola ešte náročnejšia?

Odpoveď by mala byť áno. Hlavne z dôvodu, že už je to posledná škola, vďaka ktorej už dostaneme titul a buď sa môžeme hodiť do zamestnania alebo pokračovať ďalej v študovaní. Ale charakterizovať ju ako niečo, čo sa nedá zvládnuť, pretože je toho príliš veľa, to by nebolo veľmi správne. Najlepšie by sme to vystihli, keby sme povedali, že učivo je primerané stupňu štúdia. Už nie sme na základnej škole, dokonca ani na strednej, čiže je logické, že tých vecí a informácií bude viac. Takým najväčším rozdielom je asi to, že už sa od nás žiada, aby sme sa pripravovali na veci sami. Nikto nám nebude niečo vysvetľovať dvakrát alebo keď nebudeme niečomu rozumieť, tak nám to budú vysvetľovať, až kým nepochopíme. Nie. Sme dospelí? Sme. Tak sa aj tak správajme.

Takisto je náročným skokom to časové obdobie, ktoré sa učí a potom to, ktoré sa neučí. Ide hlavne o zmenu, keď príde skúškové obdobie. Odrazu sedíme doma a len sa učíme na skúšky, pretože sa blížia naše termíny. Samozrejme, ak sa rozhodneme si vybrať termíny skúšok hneď na začiatku a podarí sa nám všetky zvládnuť, máme také malé prázdniny. Mesačné a niekedy aj dvojmesačné, medzi dvoma semestrami. Potom však nastane opäť problém, keď musíme znova nabehnúť na systém a znova sa začať učiť v novom semestri. Je to trošku zložitejšie pre študentov, pretože mozog nám nepracuje tak ako na strednej škole po celý rok, ale má také prestávky, ktoré sú niekedy na škodu.

Je vysoká škola náročná?

Teda aká je odpoveď na otázku, či je výška náročná? Áno, je náročnejšia ako stredná alebo základná škola. Nie, nie je to tak neuveriteľne hrozivé, aby sa to nedalo zniesť. Stačí, ak si nájdeme systém, budeme sa učiť postupne, pretože v skúškovom sa zvyknú predmety nazbierať a potom nestíhame učiť sa všetko nanovo.

Ako by ste čitateľom odpovedali Vy? Je výška taká náročná? Ako sa na toto obdobie pozeráte s odstupom rokov? Píšte nám do komentárov

The post Je vysoká škola náročná? appeared first on Chodbovica.sk.

Samostatnosť. Toto slovo je nevyhnutne spojené s vysokou školou. Nastal totiž čas, keď sme si uvedomili, že sme odrazu dospelí. Začali sa na nás valiť povinnosti. Ozaj, všimli ste si tú spojitosť medzi pribúdaním veku a pribúdaním povinností? Stále viac a viac. Sme dospelí, rovnako, ako naši rodičia. Dostali sme sa na vysokú školu, niektorí z nás aj do úplne iného mesta. Začal sa úplne iný život. Niektorí z nás odrazu prestali mať večierky, neboli kontrolovaní rodičmi, či sme už doma, alebo či sme si všetko pripravili do školy.

Stali sme sa samostatnými. Dospelými. Môžeme si vyjsť hocikedy vonku, ísť spať, kedy sa nám zachce. Objavíme sa v úplne novom meste, možno aj v úplne novej krajine. Jediné, čo nás drží, je čas večierky, keď sme na internáte. Ale jednoznačne na nás padá oveľa väčšia zodpovednosť, keď si uvedomíme, že už za nás niektoré veci nebudú robiť rodičia. Odrazu sa nám neobjavuje vypraté oblečenie v skrini a prach sa neutrel sám. Odrazu musíme tieto veci robiť my. Samozrejme, že to pre niektorých veľký stres, pretože sme neboli zvyknutí na plnenie denných povinností. Rodičia nás už nekontrolujú, či sme napísali seminárnu prácu, či sme ju stihli odovzdať. Nekontrolujú nám známky. Jednoducho im oznámime, že sme prešli semestrom a ideme do ďalšieho. Na druhej strane sme si možno uvedomili, že nám viac chýbajú. Odrazu máme potrebu zavolať aj my im, ako sa majú, čo je doma nové a porozprávať sa o bežných veciach, či posťažovať sa na ťažký zápočet. Uvedomíme si, že sa tešíme, keď prídeme na víkend domov. Avšak víkend stačí. Už sme si zvykli na samostatnosť, čiže prísť na návštevu na dva dni domov, dať si výborný domáci teplý obed, zbaliť veci a odchádzame naspäť do školy, na internát. Uvedomujeme si už, že nastal ten čas, keď sa musíme osamostatniť, už nebudeme bývať u rodičov, už len budeme musieť doštudovať, nájsť si prácu, vlastné bývanie. Možno to znie až príliš komplikovane, ale takto tento kolobeh funguje. Musíme si len zvyknúť. Prvý ročník na vysokej škole možno nebude až príliš dokonalý, ale samozrejme, že časom si zvykneme už aj povysávať koberec, poskladať bielizeň, ktorú sme boli vyprať, aj urobiť z páru ponožiek úhľadnú guľôčku.  Z našich kulinárskych zážitkov, ktorými boli len špagety a praženica, sa odrazu stanú hviezdne obedy, ktorými prekvapíme aj samých seba.

Okrem vzdelania, ktoré je podstatou vysokej školy, nám dáva aj samostatnosť. Sami ostaneme prekvapení, keď si uvedomíme, ako veľmi sme sa zmenili a dospeli sme. Už z nás nebudú žiaci, ale študenti, ktorí potrebujú prežiť, a preto sa naučia aj základné veci, ktoré sme pri rodičoch nerobili.

Čo Vás naučila vysoká škola? Ktoré aktivity Vás na internáte prekvapili? Podeľte sa s nami v komentároch.

The post Čo nám okrem vzdelania dá vysoká škola? appeared first on Chodbovica.sk.

21. storočie je asi najvýraznejšie, čo sa týka vzdelávania. Už aj štúdie ukazujú, že v tomto storočí majú deti najviac domácich úloh, aj oveľa viac učiva, ktoré preberáme, než deti v iných krajinách v týchto rokoch. Neustále počúvame iba otázky, na akú vysokú školu sa chystáme. Dalo by sa povedať, že asi častejšie, než otázku, či vôbec na nejakú vysokú školu ideme. Dostávame sa teda k otázke, je potrebné mať vysokú školu v dnešnej dobe?

Jednoznačne áno. Vysoká škola alebo hocijaká univerzita sa v dnešnej dobe považuje za samozrejmosť. Obrovské kvantum študentov už v maturitnom ročníku nerieši, či pôjdu na vysokú školu, ale na akú pôjdu. Nevýhodou je, že to niekedy dokáže byť veľmi stresujúce. Často krát sa v tomto veku nevieme rozhodnúť, čo chceme ísť študovať, alebo nastane situácia, že si vyberieme vysokú školu, ktorou sme si úplne istí, no po prvom semestri zistíme, že to nie je ono. Môžeme to označovať aj ako nátlak spoločnosti. Mnoho ľudí od nás totižto očakáva, že si vyberieme možnosť ísť na vysokú školu, a, samozrejme, že tú najlepšiu. Cítime sa pod tlakom, pretože sa nedá na každú školu dostať rovnako. Niekedy nám príprava na prijímačky zaberie aj celý rok, na inú školu nás prijmú aj bez akýchkoľvek testov. Jedno je však isté. Na vysokú školu sa ide. Samozrejme, že prvá vec, ktorá nám napadne, keď zvažujeme túto možnosť, je, že v budúcnosti budeme mať oveľa viac výhod, čo sa týka pracovných pozícií, vieme sa dostať na vyššie miesta, mať väčší výber. Na mnoho pracovných pozícií je vysoká škola už nutnosťou. V životopise sa nám krásne vyníma, ak máme nejakú univerzitu, ktorá sa považuje za jednu z najlepších. Takisto, ak sa rozhodneme odísť študovať do zahraničia, náš životopis to krásne osvieži. Takisto pociťujeme nátlak zo strany rodičov. Vidíme na ich očiach, že robia pre nás všetko, aby sme sa mali najlepšie na svete. To v nás vyvoláva pocit, že sa im potrebujeme nejako odvďačiť, teda aj spôsobom, že sa snažíme dostať na jednu z najlepších vysokých škôl. Ak sa nám to nepodarí, pociťujeme pocit viny, pretože vieme, že sme ich sklamali.

Je vysoká škola nutnosťou?

Dostať sa na vysokú školu v dnešnej dobe je veľmi rozdielne v závislosti od konkrétnej školy. Na niektoré si stačí podať iba prihlášky, na niektoré sa musíme pripravovať celý rok, aby sme zvládli vstupné testy. Jedno je však isté. Vysokú školu už v dnešnej dobe potrebujeme. Vyvoláva v nás pocit lepšej budúcnosti a viacerým možnostiam. Pocit istoty. Okrem vzdelania nás učí žiť samostatne, spoliehať sa na seba, nájsť si brigádu, skĺbiť študentský život s brigádami a vyžiť z mesačného vreckového – veľmi dobrý štart do života dospelého človeka.

Čo Vám dala vysoká škola do života?

The post Je vysoká škola nutnosťou? appeared first on Chodbovica.sk.

Každom okruhu nejakej skupiny ľudí platia isté pravidlá. Samozrejme, že tie sú oficiálne. Potom sú tu však pravidlá, ktoré si ten okruh už vytvoril sám. Takisto je to aj s nami, študentmi. Platia pre nás pravidlá na školskom pozemku, ktoré musíme dodržiavať, ale, my, študenti sme si vytvorili aj svoje vlastné, ktoré sú nám trošku bližšie. Preto sme sa rozhodli tu ukázať také malé desatoro každého študenta.

1. Nezaspíš
Aj keď sme neskutočne unavení po ťažkej noci, nemôžeme zaspať. Zobudiť sa uprostred triedy, kde všetci pozerajú len na nás, nie je príjemné.

2. Nebudeš meškať
Je lepšie sa vyvarovať otvoreniu dvier uprostred hodiny. 202 párov očí naším smerom, nie je to veľmi príjemné.

3. Nepožičiaš pero
Je to jediné, ktoré máš. Vieš, že sa už nevráti.

4. Bez kávy ani na krok
Dni nemôžu začínať bez toho, aby si vhodil 50 centov do školského kávomatu.

5. Vždy maj zošiť
Stačí jeden. Nie je potrebné do neho písať, ide o efekt.

6. Neexistuj
Na prednáškach sa tvár, že tam nie si. Nikto sa ťa nebude nič pýtať a máš pokoj.

7. Seminárky odovzdávaj načas
Nikoho nebude zaujímať, že sa ti pokazil notebook, preto to nešlo skôr. Nevieš ich písať? Využi služby profi portálov, napríklad kvalitneseminarky.sk

8. Maj nabitý telefón
Ktovie, kedy budeš najbližšie hrať človeče na prednáške.

9. Desiatuj
Na to sú prestávky. Na kávu a rožok so šunkou.

10. Iba 2 absenčky
Nikdy nevymeškaj viac. Naozaj sa ti toto nechce potom riešiť.

Poznáte už desatoro študentov?

Desatoro vytlačiť na nástenku a dodržiavať Veď motivácia je základ, ako sa hovorí.  Preto ak máš aj ty nejakú motiváciu pre úspešné štúdium, tak sem s ňou, nech zachrániš svojich kolegov. Čo vo vašom desatore nesmie zaručene chýbať?

The post Poznáte už desatoro študentov? appeared first on Chodbovica.sk.

„Byť, či nebyť“. Toto bola otázka skôr pre Hamleta. Nás už v dnešnej dobe trápi niečo iné, a tým je deň skúšky. To ráno, keď sa zobudíme a uvedomíme si, čo nás čaká. Zrazu sa nám v hlave vynoria všetky spomienky, ako sme sa namiesto učenia zabávali a robili všetko iné. Obleje nás pot a začneme sa zamýšľať nad tým, či to radšej nevzdáme. Či nebude lepšie, keď sa tam vôbec nedostavíme, a tým pádom sa vyhneme zbytočným trapasom. Uvedomíme si však, že by nám prepadol termín. To sa nám prestáva pozdávať, však? Tak vtedy začneme rozmýšľať nad tou najzákernejšou myšlienkou. Prídeme, potiahneme, prečítame, položíme odchádzame. Je toto lepšie ako ísť skúsiť odpovedať?

Nie. Aj keď mnohokrát sme už takto rozmýšľali, mnohokrát sa nám to pozdávalo, možno sme to aj skúsili. Opýtame sa len jednu otázku. Prečo a aký to má význam? Rozhodneme sa na tu skúšku nakoniec dôjsť. Prejdeme si celým tým stresom, kým čakáme vonku. Dostaneme sa dnu len preto, aby sme si potiahli otázku, položili ju a odišli? Tak to sme vôbec nemuseli ani chodiť. Menší trapas by bolo aj to, keby sme neprišli vôbec. Ušetrili by sme si tým stres a cestu. Takže. Ak sa dostaneme dnu, mali by sme sa aspoň pokúsiť odpovedať. Teda vyzeralo by to takto. Prídeme tam, potiahneme si číslo. Zistíme, že sme si vytiahli presne to, čo sme chceli, a teda, že tam je aspoň nejaká šanca na Ečko. Sadneme si do lavice a začneme písať prípravu. Pokúsime sa napísať všetko, čo vieme, čo nám napadne, hoci aj niečo, čo nemusí byť dobre. Počkáme si, kým naša príprava skončí a ideme odpovedať. Táto časť už závisí aj z veľkej časti od profesora. Dôležité je však, aby sme sa chytali všetkého, čo nám rozpráva a snažili sa dokončiť jeho myšlienky, prípadne dodať svoje. Takto má profesor pocit, že máme predstavu o čom rozprávame, len sme si možno vytiahli otázku, ktorá nám veľmi nesadla. My sa však musíme tváriť, že všetko vieme a že nás nič neprekvapí. Tu je najdôležitejšie to, či si profesor povie, že vidí, že sa snažíme a mali sme aspoň trochu tušenie, čo sme rozprávali, alebo sa rozhodne, že naše informácie boli nedostatočné. Ak sa rozhodne pre prvú možnosť, môžeme skákať po plafón. Ak pre druhú, je dobré, aby sme si vstúpili do svedomia a povedali si, že sa budeme viacej učiť nabudúce.

Odísť alebo ostať?

Možno to nebude také jednoduché sedieť tam s myšlienkou, že toto sme pokašľali, ale určite nás to bude menej vytáčať než to, že sme sa to rozhodli len tak vzdať. Ak sa stane, že nám to nevyšlo, nič sa nedeje a pokračujeme ďalej. Ale keď sa pošťastí, nebudeme si vyčítať, že sme to chceli vzdať.

The post Odísť alebo ostať? appeared first on Chodbovica.sk.

Tak, ako sa hovorí, že správny žiak musí dostať aspoň raz päťku, takisto platí, že každý študent musí dostať FX. Síce sa nedá veľmi porovnávať päťka na strednej, ktorú sme si opravovali celý polrok a FX, na opravu ktorého máme občas „až“ nekonečných 24 hodín. Čo s tým? Máme skloniť hlavu a trápiť sa nad tým?

To rozhodne nie. Veď no a čo? Každý z nás má svoje obdobie, svoj deň blbec, keď sa to jednoducho nepodarí. Možno sme sa pripravovali viac na iný, pre nás dôležitý či obľúbenejší predmet, tak sme inému nevenovali dostatok pozornosti. Alebo nás daný predmet absolútne nebaví a škola nám ho šupla len do počtu kreditov. Prípadne sme na skúške dostali okno alebo sa profesor rozhodol, že nám nijako nepomôže a nezľutuje sa nad nami. To však  neznamená, že sa nad tým teraz máme trápiť dni, či týždeň. Na výške je zopár highlightov a jedným z nich sú opraváky. Opravné termíny. Keby tu neboli, tak je náš strach pochopiteľný. Ale sú tu len a len pre nás. Tak prečo stresovať, že sa nám to už nepodarí a že to neopravíme, keď máme ešte dva pokusy? A možno dekanský? Práveže by to malo byť naopak! Malo by nás to nakopnúť k tomu, aby sme sa nabudúce lepšie pripravili. Aby sme sa zobudili a povedali si, že tentokrát to dáme. Tentokrát si urobíme plán a budeme ho dodržiavať. Každý deň budeme dodržovať to, aby sme sa na tu skúšku aspoň trošku pripravili, teda, aby sme si každý deň aspoň niečo pozreli. Výhodou je, že už vieme, čo nás čaká. Pretože ak to bola skúška s profesorom, ktorého máme len prvý semester, nevedeli sme, čo od neho očakávať, no vďaka tomu, že sme sa dostali na prvý termín, už vieme, ako to bude prebiehať nabudúce. Preto je naozaj lepšie sa tam niekedy dotrepať a zistiť, čo nás bude nabudúce čakať, než neprísť vôbec a dozvedieť sa od spolužiakov iba informácie, ktoré, samozrejme, môžu byť niekedy skreslené, pretože každý má iný názor na rovnakú vec.

Dostali sme FX, no a čo?

Je potrebné si uvedomiť, že strach tu nie je na mieste. Mali by sme z toho nazbierať energiu, poučiť sa a bojovať ďalej, kým môžeme. V našom prípade to znamená opäť sa zaboriť do kníh, ktorých síce už máme vyše hlavy a je nám zle pri pohľade na nich, ale uvedomujeme si, že ak to chceme mať z krku, tak potrebujeme obetovať pár voľných chvíľ s kamarátmi a zavrieť sa do izby s nepriateľmi. Nejaké FX nás predsa nezničí, no nie?

Máte nejakú špecialitku alebo kuriozitu zo skúšky FX? Píšte do komentárov a zlepšite deň niekomu, čo možno dnes dostal FX

The post Dostali sme FX, no a čo? appeared first on Chodbovica.sk.