So septembrom sa u nás spája nepríjemný pocit, ktorý sme zažívali ešte ako deti. Nechceli sme, aby skončilo leto. Rodičia splašene zháňali školské pomôcky, my sme si vypratávali pracovné kútiky, aby sme sa mali kde v septembri učiť. Zbrojili sme na dlhé dni plné skúšok, testov, prednášok, seminárov. Niektorých z nás už teraz pri tejto myšlienke začína bolieť hlava. Stačí, ak si predstavíme to množstvo kávy a energetických nápojov, ktoré sme počas minulých semestrov vypili a vieme, do čoho sa opäť budeme musieť pustiť. Nepredbiehajme. Radšej si povedzme, čo by mal taký vysokoškolák nosiť vždy so sebou, či už v taške alebo kabelke.

Písacie potreby

Znie to možno až smiešne, keďže toto slovo sa nám spája s prvým ročníkom na základnej škole. Vtedy sme potrebovali farbičky, ostré ceruzy, atramentové pero, gumu a všetky ostatné veci, na ktoré si už ani nespomenieme. Na vysokej škole nám postačí iba skrátená verzia tohto zoznamu. Pero, farebné pero a ceruzka. Aspoň na úvod nám úplne postačia tieto tri veci. Základom je však určite pero. Nebude pero, nebudú poznámky. Nepodarí sa nám ich pozháňať od spolužiakov? Už to len padá a padá, ako domček z karát. Čiže pero je základ. Samozrejme, že aj taká ceruzka nie je vždy na zahodenie. Na toto však prídeme až počas semestra, čo nám najviac vyhovuje. Niektorí totiž radi používajú aj zvýrazňovače, iní iba to pero. K písacím potrebám by bolo vhodné pripojiť aj nejaký ten zošit. Nemusí to byť nič extra, žiaden špeciálny. A už vôbec nemusíme mať okraje Ide iba o to, aby sme si na prvých hodinách pozapisovali dôležité informácie, aby sme mali potom na čom stavať seminárky. Môže sa stať, že na niektorých hodinách nebudeme potrebovať žiadne zošity, lebo budeme mať učebnice. Niektorí budú vyžadovať, aby sme si robili poznámky. Skrátka, na vysokej škole je to individuálne pri každom predmete aj pri každom profesorovi, ale na prvých hodinách je určite najlepšie riešenie mať pri sebe zošit, alebo aspoň poznámkový blok.

Povinná výbava každého študenta

Strava

Ako by sme mohli zabudnúť na jednu z najpodstatnejších vecí z vysokoškolského života? Jednoznačne najlepšie je, ak budeme mať pri sebe vždy dostatok kávy a vody. Ideálny pomer je už u každého individuálny, ale nemôžeme si dovoliť dehydratáciu. Tam, kde je voda, musí byť aj jedlo. Bagety z bufetu sú dobrou alternatívou, ale aj tie sa nám časom zunujú, a preto by bolo lepšie, aby sme si desiatu nosili sami.

Čo si beriete počas prvých školských dní vy? Bez čoho si neviete predstaviť prvé školské dni? Podeľte  sa s nami do komentárov, nech sa vzájomne inšpirujeme.

The post Povinná výbava každého študenta appeared first on Chodbovica.sk.

Samostatnosť. Toto slovo je nevyhnutne spojené s vysokou školou. Nastal totiž čas, keď sme si uvedomili, že sme odrazu dospelí. Začali sa na nás valiť povinnosti. Ozaj, všimli ste si tú spojitosť medzi pribúdaním veku a pribúdaním povinností? Stále viac a viac. Sme dospelí, rovnako, ako naši rodičia. Dostali sme sa na vysokú školu, niektorí z nás aj do úplne iného mesta. Začal sa úplne iný život. Niektorí z nás odrazu prestali mať večierky, neboli kontrolovaní rodičmi, či sme už doma, alebo či sme si všetko pripravili do školy.

Stali sme sa samostatnými. Dospelými. Môžeme si vyjsť hocikedy vonku, ísť spať, kedy sa nám zachce. Objavíme sa v úplne novom meste, možno aj v úplne novej krajine. Jediné, čo nás drží, je čas večierky, keď sme na internáte. Ale jednoznačne na nás padá oveľa väčšia zodpovednosť, keď si uvedomíme, že už za nás niektoré veci nebudú robiť rodičia. Odrazu sa nám neobjavuje vypraté oblečenie v skrini a prach sa neutrel sám. Odrazu musíme tieto veci robiť my. Samozrejme, že to pre niektorých veľký stres, pretože sme neboli zvyknutí na plnenie denných povinností. Rodičia nás už nekontrolujú, či sme napísali seminárnu prácu, či sme ju stihli odovzdať. Nekontrolujú nám známky. Jednoducho im oznámime, že sme prešli semestrom a ideme do ďalšieho. Na druhej strane sme si možno uvedomili, že nám viac chýbajú. Odrazu máme potrebu zavolať aj my im, ako sa majú, čo je doma nové a porozprávať sa o bežných veciach, či posťažovať sa na ťažký zápočet. Uvedomíme si, že sa tešíme, keď prídeme na víkend domov. Avšak víkend stačí. Už sme si zvykli na samostatnosť, čiže prísť na návštevu na dva dni domov, dať si výborný domáci teplý obed, zbaliť veci a odchádzame naspäť do školy, na internát. Uvedomujeme si už, že nastal ten čas, keď sa musíme osamostatniť, už nebudeme bývať u rodičov, už len budeme musieť doštudovať, nájsť si prácu, vlastné bývanie. Možno to znie až príliš komplikovane, ale takto tento kolobeh funguje. Musíme si len zvyknúť. Prvý ročník na vysokej škole možno nebude až príliš dokonalý, ale samozrejme, že časom si zvykneme už aj povysávať koberec, poskladať bielizeň, ktorú sme boli vyprať, aj urobiť z páru ponožiek úhľadnú guľôčku.  Z našich kulinárskych zážitkov, ktorými boli len špagety a praženica, sa odrazu stanú hviezdne obedy, ktorými prekvapíme aj samých seba.

Okrem vzdelania, ktoré je podstatou vysokej školy, nám dáva aj samostatnosť. Sami ostaneme prekvapení, keď si uvedomíme, ako veľmi sme sa zmenili a dospeli sme. Už z nás nebudú žiaci, ale študenti, ktorí potrebujú prežiť, a preto sa naučia aj základné veci, ktoré sme pri rodičoch nerobili.

Čo Vás naučila vysoká škola? Ktoré aktivity Vás na internáte prekvapili? Podeľte sa s nami v komentároch.

The post Čo nám okrem vzdelania dá vysoká škola? appeared first on Chodbovica.sk.

21. storočie je asi najvýraznejšie, čo sa týka vzdelávania. Už aj štúdie ukazujú, že v tomto storočí majú deti najviac domácich úloh, aj oveľa viac učiva, ktoré preberáme, než deti v iných krajinách v týchto rokoch. Neustále počúvame iba otázky, na akú vysokú školu sa chystáme. Dalo by sa povedať, že asi častejšie, než otázku, či vôbec na nejakú vysokú školu ideme. Dostávame sa teda k otázke, je potrebné mať vysokú školu v dnešnej dobe?

Jednoznačne áno. Vysoká škola alebo hocijaká univerzita sa v dnešnej dobe považuje za samozrejmosť. Obrovské kvantum študentov už v maturitnom ročníku nerieši, či pôjdu na vysokú školu, ale na akú pôjdu. Nevýhodou je, že to niekedy dokáže byť veľmi stresujúce. Často krát sa v tomto veku nevieme rozhodnúť, čo chceme ísť študovať, alebo nastane situácia, že si vyberieme vysokú školu, ktorou sme si úplne istí, no po prvom semestri zistíme, že to nie je ono. Môžeme to označovať aj ako nátlak spoločnosti. Mnoho ľudí od nás totižto očakáva, že si vyberieme možnosť ísť na vysokú školu, a, samozrejme, že tú najlepšiu. Cítime sa pod tlakom, pretože sa nedá na každú školu dostať rovnako. Niekedy nám príprava na prijímačky zaberie aj celý rok, na inú školu nás prijmú aj bez akýchkoľvek testov. Jedno je však isté. Na vysokú školu sa ide. Samozrejme, že prvá vec, ktorá nám napadne, keď zvažujeme túto možnosť, je, že v budúcnosti budeme mať oveľa viac výhod, čo sa týka pracovných pozícií, vieme sa dostať na vyššie miesta, mať väčší výber. Na mnoho pracovných pozícií je vysoká škola už nutnosťou. V životopise sa nám krásne vyníma, ak máme nejakú univerzitu, ktorá sa považuje za jednu z najlepších. Takisto, ak sa rozhodneme odísť študovať do zahraničia, náš životopis to krásne osvieži. Takisto pociťujeme nátlak zo strany rodičov. Vidíme na ich očiach, že robia pre nás všetko, aby sme sa mali najlepšie na svete. To v nás vyvoláva pocit, že sa im potrebujeme nejako odvďačiť, teda aj spôsobom, že sa snažíme dostať na jednu z najlepších vysokých škôl. Ak sa nám to nepodarí, pociťujeme pocit viny, pretože vieme, že sme ich sklamali.

Je vysoká škola nutnosťou?

Dostať sa na vysokú školu v dnešnej dobe je veľmi rozdielne v závislosti od konkrétnej školy. Na niektoré si stačí podať iba prihlášky, na niektoré sa musíme pripravovať celý rok, aby sme zvládli vstupné testy. Jedno je však isté. Vysokú školu už v dnešnej dobe potrebujeme. Vyvoláva v nás pocit lepšej budúcnosti a viacerým možnostiam. Pocit istoty. Okrem vzdelania nás učí žiť samostatne, spoliehať sa na seba, nájsť si brigádu, skĺbiť študentský život s brigádami a vyžiť z mesačného vreckového – veľmi dobrý štart do života dospelého človeka.

Čo Vám dala vysoká škola do života?

The post Je vysoká škola nutnosťou? appeared first on Chodbovica.sk.

Mnohí z nás asi chémiu na strednej škole nemali v láske. Niektorí ani na základnej. Bol to predmet, ktorý bol príliš ťažký, učenie sa množstva vzorcov, vedieť zákony. Skrátka, samá teória. Na druhej strane bolo zaujímavé, keď sme mali labáky a mohli robiť pokusy.  Veď koho z nás by nebavilo sledovať, ako sa mení sfarbenie vody pridaním nejakej látky. Potom prišla tá horšia časť. Písanie protokolov. Ale to všetko sme zvládli a chémiu už máme za sebou. Tí, ktorí sa vybrali chemickým smerom alebo medicínou, v tomto pokračujú, ale už na oveľa vyššej úrovni. Rozhodli sme sa však troška, aby sme si oprášili naše znalosti z chémie, pripraviť kvíz, ktorý nám ukáže, čo všetko si ešte z tej chémie pamätáme.

1. Aký je vzorec kyseliny sírovej?

A: H₂CO₃                C: H₂O
B: H₂SO₄                D: NaCl

2. Pri akej teplote vrie voda?

A: 87˚C                       C:   65˚C
B: 99˚C                       D: 100˚C

3. Ktoré z menovaných prvkov označujeme za halogény?

A: F, Cl,Br, I              C: K, Na, I, Cl
B: F, Sb, Cl, As          D: Se, Br, I, F

4. Aký názov má kyselina H₃PO₄:

A: kyselina fosforná               C: kyselina fosforečná
B: kyselina fosforičitá            D: kyselina uhličitá

5. Vzorec fyziologického roztoku je:

A: H₂O                       C: NaCl
B: NaOH                    D: NH₃

6. Aký vzorec má etanol?

A: CH₃- CH₂- CH₂- OH        C: CH₃-CH₂-O
B: CH₃- OH                        D: CH₃- CH₂- OH

Chemický kvíz

Správne odpovede: 1B, 2D, 3A, 4C, 5C, 6D

Ak ste došli až sem, tak vám blahoželáme k úspešnému ukončeniu kvízu. Prešli ste si všetky otázky, ktoré boli z každej oblasti chémie, ale zároveň to boli aj základy. Ako sa vám kvíz páčil? Mali ste plný počet bodov? Ak nie, tak koľko sa vám podarilo nazbierať?

O tom všetkom nám môžete písať dole v komentároch a samozrejme ak máte nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa udiala na hodine chémie, nebojte sa a podeľte sa o ňu s nami. My sa len potešíme .

The post Chemický kvíz appeared first on Chodbovica.sk.

Vieme, že maturantov tento rok obišla maturita. Oukej, zopár odvážlivcov ju absolvovalo, ale prevažne sa maturanti potichu tešili, že ich tento stres obišiel. Budúci rok už, veríme, budú maturity normálne – ale čo bude o rok normálne, to si netrúfame povedať. Online maturity? Možno. Zato maturovať zo slovenčiny, nech už v akejkoľvek forme, bude asi každý z nás.

Takže, my sme sa rozhodli, že nechceme maturantov ukrátiť o tento zážitok (rozumej písanie testu zo slovenského jazyka) a povyťahovali sme zo starých testov pár otázok, len aby sme zistili, ako by sme to asi zvládli. Tak, maturanti, toto je pre vás.

1. V ktorej z možnostije uvedené jednovýznamové slovo?

A: nevesta                  C: bozk
B: rúčka                      D: pamiatka

2. NARKS je:

A: skratka                   C: skratkové slovo
B: značka                    D: odvodené slovo

3. Ruský jazyk patrí do rovnakej skupiny slovanských jazykov ako:

A: bulharčina              C: chorvátčina
B: poľština                 D: ukrajinčina

4. Dielo Zvieracia farma je podobne ako bájka založená na nepriamom pomenovaní skutočnosti, teda na:

A: alegórii                   C: kontraste
B: asociácii                 D: hyperbole

5. Napíšte genitív singuláru slova česť.

Správna odpoveď:…………………..

6. Ktoré zámeno predstavuje iný druh, ako zvyšné tri?

A: nič                          C: nikým
B: nejaký                    D: žiadne

Maturita zo slovenského jazyka

Správne odpovede: C, A, D, A, cti, B

Nejaká tá predstava toho, ako vyzerá písomná časť maturitnej skúšky, by bola za nami. Samozrejme, že je tam aj mnoho iných otázok, ktoré sa týkajú hlavne konkrétnych ukážok. Takže, maturanti, bolo to ťažké? Ako ste dopadli? Mali ste všetko správne? Nehanbite sa a napíšte nám vaše výsledky dole do komentárov. Možno tam nájdete niekoho, kto mal rovnaký výsledok ako vy.

The post QUIZ! Maturita zo slovenského jazyka appeared first on Chodbovica.sk.

Metóda Goldlist

Čo je to za metódu? Je to jedna z tých metód učenia, o ktorej sme nikdy nepočuli? Nie je taká frekventovaná a určite sa bežne v školách nepoužíva. Prečo teda o nej ideme teraz písať? Pretože je, podľa nás, jednou z najlepších, na učenie cudzieho jazyka a vhodná je najmä pre samoukov. Teda, ak sedíme doma a nemáme čo robiť, určite ju môžeme vyskúšať. Môžeme si ju zapísať do To Do listu pre budúcu koronu Všetko, čo budeme potrebovať, je naša motivácia, čistý zošit, pero a internet. Tak ideme si vysvetliť, o čo ide?

Celý princíp Goldlistu je založený na tom, že sa budeme učiť sami a že sa chceme učiť. To prvé je viac realizovateľné, to druhé závisí iba a iba od nás. Sadneme si za stôl a pripravíme si zošit. Najideálnejšie bude, keď to bude veľký linajkovaný. Čo je dôležité si zapamätať pri Goldliste, sú dátumy. Je potrebné, aby sme si ich vždy zapisovali, teda pri každej aktivite v našom zošite je potrebný dátum. Ďalšia dôležitá vec na zapamätanie je, že potrebujeme ticho. Takže vypnúť telku, Netflix, dopozerať video na Instagrame. Ideme!

Otvoríme si zošit na čistej dvojstrane. Napíšeme si dnešný dátum. Vyberieme si 20 viet v jazyku, ktorý sme sa rozhodli učiť. Vety to môžu byť rôzneho druhu, z rôznych oblastí. Ide však o to, aby to boli vety a nie slová. Takto sa ich jednoduchšie naučíme. Napíšeme si tých 20 viet na jednu stranu do dvoch stĺpcov aj s prekladom. Teraz si tie vety ešte raz prečítame a zošit zatvoríme. Na ďalší deň urobíme to isté, ale už na novej dvojstrane. Čiže nový dátum, nová dvojstrana, nové vety. Takto pokračujeme dva týždne. O dva týždne sa vrátime na prvú dvojstranu. Vyskúšame sa z viet, ktoré sme si tam napísali. Tie, ktoré sme si nezapamätali, píšeme na stranu oproti. Je pochopiteľné, že si toho pamätať veľa nebudeme, keďže sme tie vety videli naposledy pred dvoma týždňami. Takže keď to máme prepísané, pokračujeme v tom istom systéme s ďalšími stranami. O dva týždne sa opäť vrátime na tú prvú dvojstranu. Preopakujeme si už iba tie vety, ktoré sme si nezapamätali minule a napíšeme si ich pod ne. Takto to opäť opakujeme a posledné skúšanie bude na tom poslednom čistom mieste v dvojstrane.

Metóda Goldlist

Dokopy teda máme na každej dvojstrane jedno písanie a tri vyskúšania. Možno znie táto metóda trošku nelogicky, ale ide hlavne o to, aby sme si tieto frázy uložili do dlhodobej pamäte. Pretože ak chceme študovať jazyk, toto potrebujeme. Musí byť uložený niekde ďaleko v pamäti, aby sme ho vedeli vyloviť hocikedy budeme potrebovať. Čiže toto je metóda Goldlistu. Úplne nám stačí, ak si na to denne nájdeme 20 minút a malo by sa nám to podariť.

Ak ste sa už niekedy s touto metódou stretli, tak sa môžete podeliť o svoje skúsenosti dole v komentároch. Či bola táto metóda dobrá, či sa vám osvedčila, skrátka všetko, čo vám napadne.

The post Metóda Goldlist appeared first on Chodbovica.sk.

Každom okruhu nejakej skupiny ľudí platia isté pravidlá. Samozrejme, že tie sú oficiálne. Potom sú tu však pravidlá, ktoré si ten okruh už vytvoril sám. Takisto je to aj s nami, študentmi. Platia pre nás pravidlá na školskom pozemku, ktoré musíme dodržiavať, ale, my, študenti sme si vytvorili aj svoje vlastné, ktoré sú nám trošku bližšie. Preto sme sa rozhodli tu ukázať také malé desatoro každého študenta.

1. Nezaspíš
Aj keď sme neskutočne unavení po ťažkej noci, nemôžeme zaspať. Zobudiť sa uprostred triedy, kde všetci pozerajú len na nás, nie je príjemné.

2. Nebudeš meškať
Je lepšie sa vyvarovať otvoreniu dvier uprostred hodiny. 202 párov očí naším smerom, nie je to veľmi príjemné.

3. Nepožičiaš pero
Je to jediné, ktoré máš. Vieš, že sa už nevráti.

4. Bez kávy ani na krok
Dni nemôžu začínať bez toho, aby si vhodil 50 centov do školského kávomatu.

5. Vždy maj zošiť
Stačí jeden. Nie je potrebné do neho písať, ide o efekt.

6. Neexistuj
Na prednáškach sa tvár, že tam nie si. Nikto sa ťa nebude nič pýtať a máš pokoj.

7. Seminárky odovzdávaj načas
Nikoho nebude zaujímať, že sa ti pokazil notebook, preto to nešlo skôr. Nevieš ich písať? Využi služby profi portálov, napríklad kvalitneseminarky.sk

8. Maj nabitý telefón
Ktovie, kedy budeš najbližšie hrať človeče na prednáške.

9. Desiatuj
Na to sú prestávky. Na kávu a rožok so šunkou.

10. Iba 2 absenčky
Nikdy nevymeškaj viac. Naozaj sa ti toto nechce potom riešiť.

Poznáte už desatoro študentov?

Desatoro vytlačiť na nástenku a dodržiavať Veď motivácia je základ, ako sa hovorí.  Preto ak máš aj ty nejakú motiváciu pre úspešné štúdium, tak sem s ňou, nech zachrániš svojich kolegov. Čo vo vašom desatore nesmie zaručene chýbať?

The post Poznáte už desatoro študentov? appeared first on Chodbovica.sk.

Prečo by nemohli byť? Veď nikto presne nikdy neurčil, čo je zlý deň a čo dobrý. O tom sme začali rozhodovať my samy. Každý za seba. Takže z tohto nemôžeme viniť nikoho iného. Ostali sme na to samy a mali by sme si uvedomiť, že je len na nás, či sa rozhodneme, že dnešok bol dobrým alebo zlým dňom

Aj keď sa možno zdá, že niekedy deň stojí naozaj za nič, určite to nie je takto celý život. Máme svoje dobré, aj zlé dni. Ale musíme to vnímať trošku ináč. Tie zlé sú predsa aj na niečo dobré. Skúsme si predstaviť život iba s krásnymi dňami. Tými, ktoré sa nám zdajú úplne ideálne, vo všetkom sa nám darí, všetko nám vychádza. Nie je to krásne? Máme pocit, že všetko je v poriadku. Teraz si predstavme, že každý deň by bol taký. Vedeli by sme po istom čase rozlišovať, ktorý bol horší a ktorý lepší? Kedy sa nám darilo viac a kedy ešte viac? Tiež by sa nám odrazu nezdalo všetko ideálne. Začali by sme si triediť dni do dvoch kategórií. Presne na to nám slúžia dni, ktoré sa nám až tak nepáčia. Aby nám pripomenuli, že všetko bude v poriadku. Že príde lepší deň. Lebo vždy prišiel a my to vieme. Nemali by nám pripomínať niečo ako trest. To nie je ich úlohou, ich cieľom. Jednoducho sú tu, pretože tu majú byť. Sú to presne tie dni, keď sa nám nič nedarí. Päť krát nám spadne taška s nákupom. Pomedzi to sa nám vybije telefón. Ošpliecha nás auto, ktoré išlo príliš rýchlo cez mláku. Prší. Je nám zima a sme úplné mokrí. Autobus nám zatvoril dvere pred nosom. Jediné, čo si želáme, je prísť domov, zaliezť pod deku a užívať si to, že sme doma. Lenže zrazu sa vyspíme. Odrazu začne svietiť slnko. Telefón máme celý deň nabitý, taška pevne drží v našich rukách. Ľudia sa na nás usmievajú a my na nich, pretože cítime, že toto je skvelý deň. V škole sa nám podarí dostať Áčko, aj keď sme sa veľmi na zápočet nepripravovali. Jednoducho, všetko je dokonalé. Prečo? Pretože si spomenieme na to, čo bolo včera. Ako sme si želali, aby sme boli čo najskôr doma. Uvedomíme si, že dnešok vôbec  taký nie je a že sa nám môže dariť ešte viac. Ešteže včera pršalo…

Sú zlé dni aj dobrými?

Nemôžeme viniť všetko zlé. Pretože ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Preto by sme mali niekedy zastať a povedať si v hlave, že ak je dnešok otrasný, vieme, že zajtrajšok bude nádherný. Budeme sa tešiť aj z toho otrasného dňa, o ktorom sme povedali, že ho nenávidíme. Preto existujú zlé dni. Pretože robia dobré, ešte lepšími.

The post Sú zlé dni aj dobrými? appeared first on Chodbovica.sk.

Keďže všetci vieme, čo znamená byť študentom a žiť vysokoškolský život, vieme aj to, ako vyzerá naša finančná situácia. Nie každý z nás stíha popri škole aj brigádovať, ale čuduj sa svete, na kávu už chodiť, to áno. Je to logické, keďže káva nám zaberie možno hodinu až dve. Brigáda už nejakých 8 hodín. Vie nás nahnevať to, že vidíme, ako sa nám peňaženka vyprázdňuje, ale nejako sa po mesiaci nenapĺňa. Často krát sme už uvažovali nad riešením tohto problému, ale možno sme nad tým nerozmýšľali trochu ináč. Čo tak obmedziť na výdavky a skresať ich na nutnosti? Ako na to?

Nemíňať sa hlúposti

Všetci to poznáme. Odrazu máme veľa peňazí, tak sa rozhodneme ísť na nákupy. Chyba. Je to iba v našej hlave, že všetko potrebujeme mať. Čo tak si kúpiť iba to, čo potrebujeme? Načo sú nám napríklad 4 tričká v rovnakej farbe? Stačí nám jedno. Dievčatá, možno svet nie je postavený na tom, že musíme kúpiť každú kabelku, čo vidíme. Stačia nám dve alebo tri. Takéto šetrenie, hlavne oblečenia, môže mať dobrý vplyv aj na našu planétu. To znamená 2 v 1. Zachráň svoje peniaze, ale aj seba.

3 typy od vysokoškolákov, ako míňať, ale neutrácať

Nepotrebuješ vždy jesť drahé jedlá

To, že je McDonald´s otvorený každý deň, neznamená, že tam tak často máme aj chodiť. Jednak to škodí nášmu zdraviu a jednak peňaženke. Čo tak nejaká zdravá strava? Pripravená na internáte? Nemusí byť práve vyhotovená našou jedálňou. Nebolo by predsa od veci trošku oprášiť naše kulinárske zručnosti. Aj na chodbovici sme písali o jednoduchých a rýchlych jedlách, napríklad Výborné letné raňajky , Čínske jedlá alebo Nátierkové šialenstvo Určite by sme tým nikomu neublížili a navyše by sme možno aj pomohli nášmu zdraviu. Tomu sa hovorí deal.

Aj učením sa dajú ušetriť peniaze

Toto by asi nikto z nás nechcel počuť. Je to však pravda. Tým, že sedíme na internáte alebo doma a učíme sa, nemáme potrebu niekam chodiť. Alebo možno aj máme potrebu niekam ísť, ale nemôžeme, pretože sa potrebujeme učiť. Nie je to práve šťastné riešenie, ale je pravdivé.

Samozrejme, že tento plán je skôr motivačný, ako reálne skutočný. Veď komu z nás sa nestane, že sa rozhodne utratiť trošku viac? Ak však náhodou poznáte nejaké tipy, ktoré máte odskúšané na vlastnej koži, neváhajte a podeľte sa o ne s nami v komentári.

The post 3 typy od vysokoškolákov, ako míňať, ale neutrácať appeared first on Chodbovica.sk.

Často krát nastane chvíľa, ktorá nám možno nie je po vôli. Nastane situácie, ktorá sa nám nepáči a chceme sa jej vyhnúť. Či už je to v škole, s rodinou alebo s priateľkou/ priateľom. Začneme mať pocit, že sa všetko rúca a že už nič nebude dobré. Tak nastane ďalšia situácia, ktorá by nás v tomto akosi iba utvrdila. Začneme mať naozaj pocit, že už nič nedokážeme, nič nezvládneme, že všetko zlé padá len na nás. Začneme mať pocit, že už nikdy nemôžeme byť šťastní. Prečo sa však obávame, nemáme skôr právo byť šťastní?

Je to pocit, akoby sa celý vesmír otočil proti nám. Akoby sa všetci zrazu rozhodli, že zlé veci sa budú stavať iba nám. Zamyslime sa však. Koľkí ľudia na celom svete si to za jeden deň myslia rovnako ako my? Nedovolíme si odhadnúť to číslo, ale určite to je viac ako jeden. Teda mali by sme si uvedomiť, že nie sme sami, ktorí majú práve zlý deň.

Čo s tým? Zavrieť sa v izbe a tváriť sa, že celý svet neexistuje a preležať deň v posteli? Znie to totálne lákavo. Vieme však, že keby sme sa rozhodli jeden deň stráviť takto, pokračovalo by to asi veľmi dlho. Zobudili by sme sa na ďalšie ráno a povedali si, že načo vstávať, aj tak všetko iba pokazíme. Nie.

Máme právo byť šťastní?

Takto to určite nemá vyzerať. Aj keď celý deň stojí za nič a vieme, že bude únavný a dlhý, snažme sa z neho vyťažiť čo najviac. Nechce sa nám sedieť v škole a počúvať tie somariny? Seďme tam, ale skúsme robiť niečo, čo nás bude baviť viac ako výklad profesora. Vieme, že sa musíme večer učiť? Tak si to rozplánujme tak, aby nás to bavilo. Povedzme si, že si urobíme dlhšiu pauzu a pôjdeme niekam na kávu s kamarátmi, aby sme sa uvoľnili. Potom sa trošku poučíme a opäť si dajme nejakú pauzu, kde sa rozhodneme robiť niečo, čo nás baví. My máme právo byť šťastní aj v tých dlhých a nudných dňoch. Len musíme prísť na to, čo nás šťastných robí. Pre niekoho je to nakupovanie, pre niekoho pivo, niekto radšej ostane chvíľu doma sám. Každý sme iný, ale všetci máme niečo spoločné. Právo na šťastie. Naozaj sa pokúsme zobudiť sa ráno a povedať si, že toto bude naozaj skvelý deň. Že si spravíme z niečoho radosť, že sa pokúsime urobiť niečo, čo nás poteší.

To je šťastie, ktoré si môžeme dovoliť my samy. Každý si ho predstavuje ináč, tak nech si ho aj každý ináč plní. Základom je, aby si ho naozaj plnil. Skúsme si vyčariť každý deň úsmev na tvári a možno si aj uvedomíme, že do vecí, ktoré sa nám tak nechcú robiť, nám to odrazu pôjde jednoduchšie. Pretože sme sa rozhodli neťažiť sa ešte zlou náladou, ale rozhodli sme sa ju vymeniť za šťastie.

The post Máme právo byť šťastní? appeared first on Chodbovica.sk.