Študenti gymnázia to majú v dnešnej dobe pri výbere vysokej školy ťažké. Nielenže musia zvážiť svoje záujmy a talent, ale musia prihliadať aj na kvalitu vysokých škôl, trh práce a očakávania zamestnávateľov. Aký je súčasný stav a ako si najlepšie vybrať vysokú školu?
Nedávno verejnosťou preletela správa, že zamestnávateľ si v pracovnom inzeráte zohľadňuje absolventov podľa vysokých škôl, ktoré študovali. Ponuka na prácu obsahovala konkrétne školy, z ktorých absolventov do pracovného pomeru neprijmú.
Nezamestnanosť mladých
Okrem toho je v súčasnosti pomerne rozoberanou témou aj stav vysokého školstva. Problémom je, že vzdelávanie nie je regulované s pracovným trhom. Táto nerovnováha spôsobuje dlhodobo vysokú nezamestnanosti mladých do 29 rokov. Predbežné údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ukazujú, že v novembri 2014 bolo bez práce zo všetkých nezamestnaných 30,7% mladých. Podľa vyjadrení ministra práce Jána Richtera pre TASR z konca minulého roka zamestnanosť postupne stúpa, čo v tomto roku by vďaka investičnému balíčku malo vzniknúť až 6 tisíc nových pracovných miest. Otázkou však zostáva, či sa mladí zamestnávajú vo svojich odboroch alebo obsadzujú miesta, ktoré sú dotované vďaka investičným stimulom z vládneho rozpočtu a eurofondov. Možno tvrdiť, že z tohto pohľadu ide o krátkodobé a nesystémové riešenie.
Hodnotenie vysokých škôl
Odborníci tvrdia, že najprogresívnejšou sa v tomto smere ukazuje reforma vzdelávacieho systému. Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), ktorá pravidelne analyzuje a hodnotí fakulty slovenských vysokých škôl a zostavuje ich rebríček, sa snaží objektívne posudzovať kvalitu vzdelávania na Slovensku. Z hodnotenia fakúlt vysokých škôl 2014, v ktorom bolo testovaných 112 fakúlt, možno posudzovať kvalitu fakúlt z rôznych hľadísk. Meradlami pri zhodnocovaní kvality je vzdelávanie, atraktivita štúdia, možnosť a rozsah výskumu, počet doktorandov a grantová úspešnosť.
Z technických odborov dlhodobo vedie Fakulta chemickej a potravinovej technológie STU, nasledovaná strojníckou fakultou ŽU a Fakultou elektrotechniky a informatiky STU. Najhoršie dopadla a pravidelne sa umiestňuje na posledných priečkach Fakulta špeciálnej techniky TUAD. Fakulty s prírodovedným zameraním majú pomerne nízku konkurenciu. V hodnotení ich je sedem. No vedúca Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK má slušný percentuálny priemer na úrovni 86,4%. Na porovnanie posledná Fakulta prírodných vied UMB dosiahla 38,6 %. V medicíne stoja na čele Jeseniova lekárska fakulta UK, Lekárska fakulta UPJŠ a Farmaceutická fakulta UK. Študenti by sa z hľadiska kvality mali vyhnúť Fakulte zdravotníctva TUAD. Ak zvažujú ekonomiku, tak by sa mali zamerať naEkonomickú fakultu TUKE, Fakultu ekonomiky a manažmentu SPU alebo Národohospodársku fakultu SPU. Ani 20 % v tomto rebríčku nedosiahla Ekonomická fakulta UJS so sídlom v Komárne. Najlepšími spoločenskými fakultami súFakulta sociálnych a ekonomických vied UK, Fakulta špeciálneho inžinierstva ŽU a Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF. Najhoršie dopadla Fakulta sociálnych štúdií VŠD. Filozofické fakulty majú z pohľadu trhu priveľa študentov na voľný počet pracovných miest. Preto je v tomto odvetví obzvlášť dôležitý výber dobrej fakulty. Medzi také patriaFakulta humanitných a prírodných vied PU, Filozofická fakulta KU v Ružomberku a Fakulta humanitných vied ŽU. Filozofická fakulta UCM je najslabšou z pomedzi filozofických fakúlt.
Čo sa od študentov očakáva?
Problémy mladých s uplatnením sa na trhu práce by sme teda z pohľadu vzdelávania charakterizovali ako dva. A tokvalitatívny a kvantitatívny. Študent gymnázia si musí už pri podávaní prihlášky zvážiť, ako sa bude orientovať na trhu práce. V dnešnej dobe je výber kvalitného odboru, o ktorý bude záujem, veľký problém. Študent nielenže musí zohľadniť svoje danosti a schopnosti, ale mať aj prehľad o kvalite jednotlivých fakúlt, o nasýtenosti pracovného trhu a o očakávaniach zamestnávateľov. Všeobecne sa však dajú pozorovať určité tendencie už dnes.
Súčasné nastavenie spoločnosti a modernizácia podľa pracovného portálu Profesia praje IT sektoru, preto je veľký záujem o informatikov, ale aj o absolventov ekonomiky. Naopak presýtený trh je v odvetví sociálnej práce, psychológie a filozofie. Pracovné miesta takéhoto druhu nie sú vôbec žiadané, a to potom núti absolventov pracovať v odboroch, na ktoré sa nepripravovali a tiež pracovať na pozíciách, ktoré nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie.
Gymnazistom môže pomôcť aj sprievodca Aula (www.aula.sk), ktorý umožňuje hodnotenie a porovnávanie študijných programov. Okrem toho, že si môžete navoliť porovnávanie jednotlivých programov v rámci daného odboru, sú k dispozícii aj štatistiky o úspešnosti prijatia, pomere gymnazistov, ktorí na štúdium nastúpili alebo podiel nezamestnaných absolventov daného programu.
Preto, ak momentálne ako študent gymnázia, hľadáte ten správny odbor a školu pre seba, tak vyberajte zodpovedne. Určite to nie je ľahké, dopredu si zvážiť, čo vás bude o päť až sedem rokov po vysokej škole zaujímať, no rozhodne sa oplatí nad tým zamyslieť. Prípadne sa poraďte so školským poradcom alebo rodinou. Pracovné ponuky sú čoraz viac zamerané na kvalitu vzdelania a na prax, ktorú študent nadobudol počas školy. Možnosť praxe alebo ponuka zahraničných výmenných pobytov preto tiež nemusí byť zlým ukazovateľom pri výbere školy.