Kniha, ktorá mi zmenila život

Kniha tu bola pre nás vždy. Už od malička nás vychovávali nielen rodičia, ale aj kniha. Z obrázkových kníh sme sa naučili rôzne slová, frázy alebo dokonca aj vety. Knihy nás majú vychovávať, pobaviť alebo prekvapiť. Vezmime si napríklad Bibliu. Je to kniha stará tisícky rokov, no dodnes je známa. Každý ju pozná. Vyšlo veľa verzií tejto knihy, ale podstata vždy ostala. Táto kniha nás má vychovávať, má nás naviesť na správnu cestu nášho života. Aj toto je jedným z cieľov kníh. Knihy by v nás mali zanechať stopu. Či už pozitívnu alebo negatívnu, to je jedno. Každú knihu, ktorú sme prečítali, by sme si mali pamätať. Mala by v nás vyvolať emócie, mala by nás rozplakať, rozosmiať, potrápiť našu hlavu.

Dovoľte mi preto, prosím, aby som vám mohla porozprávať o knihe, ktorá zmenila môj názor na svet. Je to kniha od Johna Greena, autora populárnej literatúry pre mládež. Je autorom rôznych kníh, ako sú Kam zmizla Aljaška, Papierové mestá alebo knihu, ktorú vám chcem predstaviť- Na vine sú hviezdy. Prečo práve táto kniha? Prečo? Ťažko sa o tejto knihe rozpráva, no ešte ťažšie sa číta. Táto kniha je príbeh sám o sebe. Nie je to klasický tínedžerský román, ktorý skončí šťastne ako rozprávka. Je to kniha, ktorá opisuje realitu. Zmení váš názor na svet, vaše predstavy. Priblíži vám realitu úplne inak. Bude sa vám zdať krutá, no potom si uvedomíte, že je pravdivá. Necháte sa ňou unášať ako prúdom, s pobláznenými myšlienkami vo vašej hlave. Keď som začala čítať túto knihu, zdala sa mi byť nudná. Niekedy som len očami prebehla celú stranu, no potom to začalo byť zaujímavé. Nemohla som prestať čítať, niekedy som si istú časť čítala viackrát. Dej tejto knihy ma úplne pohltil. Niekedy som cez slzy nevedela rozlúštiť písmenka a inokedy som sa nevedela prestať smiať. Ešte teraz sú niektoré strany z tejto knihy zmáčané od mojich sĺz.

Je to príbeh o šestnásťročnom dievčati menom Hazel Grace, dievčati, ktoré má rakovinu. Jej život jej pripadá nezaujímavý a nudný. Točí sa iba okolo sledovania televízie, chodenia na vyšetrenia a navštevovania podpornej skupiny, do ktorej ju núti chodiť jej mama. No jej život sa obráti o stoosemdesiat stupňov, keď sa v podpornej skupine zoznámi s chlapcom menom Augustus Waters, ktorému sa podarilo vyliečiť z rakoviny. Títo dvaja svojím romantickým príbehom strhli celý svet. Po prečítaní tejto knihy som nemohla zaspať. Úplne mi zmenila svet. Zrazu som si začala viac uvedomovať hodnoty ľudského života. Do popredia sa dostalo zdravie, a tým vytlačilo priateľstvo. Celý môj rebríček hodnôt sa popresúval. Zmenil sa i život. Začala som si uvedomovať, že nie vždy je všetko o mne. Sú dôležitejšie veci. Sú momenty, ktoré si treba užívať, nechať sa nimi unášať a pamätať si ich večne. Každý jeden moment je vzácny. Aj ten smutný, aj ten veselý. Je potrebné si zapamätať všetko. Pretože aj momenty sú vzácne, možno niekedy aj vzácnejšie než hocičo iné. Naša pamäť je oveľa vzácnejšia ako najväčšie poklady zeme. Bolo by dobré sa nad tým niekedy zamyslieť.

Na záver by som vám ešte rada zacitovala moju najobľúbenejšiu pasáž z celej knihy, kde sa ukáže, aká je Hazel Grace silná a ako trpí:

„Keď vás prijmú na pohotovosť, prvé, čo urobia, vás požiadajú, aby ste ohodnotili svoju bolesť na stupnici od jeden do desať a na základe toho určia, ako rýchlo a aké lieky vám majú podať. Pýtali sa ma to už asi stokrát, pamätám si, že kedysi dávno, na začiatku choroby, keď som nemohla dýchať, pľúca som mala v jednom ohni a len som čakala, kedy si plamene prehryzú cestu z môjho hrudného koša na vzduch, ma rodičia odviezli na pohotovosť. Sestra sa ma spýtala, ako ma to bolí, no ja som nevládala rozprávať, tak som jej ukázala deväť prstov. Neskôr, keď lieky zabrali a sestra mi prišla odmerať krvný tlak, pohladkala ma po ruke a povedala: „Si veľmi statočné dievča, ukázala si o jeden prst menej, než si mala.“