Úvod Inšpirácie Každý máme priateľa, ktorý…

Každý máme priateľa, ktorý…

2. júna 2019
Každý máme priateľa, ktorý…

Každý máme priateľa, ktorý…

Určite máme každý nejakého priateľa, ktorý je príliš špecifický, hlavne čo sa týka jedla. Sú tu rôzne typy, ktoré to skúšajú všelijako, neuvedomujú si však, že sa im to pri nás nepodarí. Čo nám však urobili?

„Môžem kúsok?“ kamoš

To je niekto, kto si myslí, že sa rozdelíme s každým jedlom. Nie. Toto sa nerobí. Preto sa niekedy kamarátstva končia. Avšak, povedzme si úprimne. Je to kamarát, tak mu teda kúsok dáme. Ale fakt len kúsok. Väčšinou to však skončí hádkou, keďže sme schopní obetovať len tú omrvinku, čo nám ostala na tanieri, a toto sa že vraj nepokladá, za právoplatný kúsok. Kto si vymyslel takú somarinu?

Každý máme priateľa, ktorý...

Každý máme priateľa, ktorý…

Zlodej

Toto je ešte vyšší stupeň typu kamoša „môžem kúsok“. Predtým sa náš kamarát aspoň opýtal, či si môže dať. Teraz? Náš takzvaný kamarát si priamo ukradne jedlo z nášho taniera, usmieva sa na nás a veselo konverzuje. Je toto vôbec možné? Toto nie je vôbec trestné? Veď to je najhorší stupeň krádeže. Ak sa ho ešte slušne opýtame, že čo to malo znamenať, tak sa len zasmeje a urobí to znova. Vtedy nám buď dôjdu slová alebo tie slová použijeme v spojení s nadávkami. Úplne najhorší scenár je, ak sa toto všetko udeje napríklad v McDonalde.

„Ja si nič neprosím“ kamoš

Sedíme u nás doma, sledujeme film, keď v tom nás prepadne hlad. Opýtame sa nášho kamaráta, či je tiež hladný, že si ideme objednať pizzu. Povie nieee, nie som hladný, objednaj si sám. Pamätáme si to, áno? Povedal nie, dôrazné NIE. Keď sa po hodine konečne dočkáme našej vysnenej pizze, ktorú začneme s chuťou jesť, asi v polke cítime nejaký pohľad na sebe. Ten pohľad zbitého psa, čo týždeň nič nejedol. Obzrieme sa a vidíme, že náš kamarát sa na nás usmieva a mení sa z kamoša „ja si nič neprosím“ na kamoša „môžem kúsok“. Môžem kúsok? Darmo si prehrávame v mysli, že nič nechcel. Tak prečo teraz pýta moju najobľúbenejšiu pizzu?

 Syrový kamoš

Táto kategória je trošku netypická a hlavne, za čo sme veľmi vďační, netýka sa nás. Tento typ kamaráta má len veľmi silnú potrebu si na všetko dávať syr a v reštauráciách si zvyčajne poprosí aj syr naviac, aby mu náhodou nebolo málo. Ale to nevadí. Na to sa dá zvyknúť. Veď nijako neovplyvňuje naše potešenie z jedla a čo je hlavné, nijako do neho nezasahuje. Vďaka ti, Bože, za takých priateľov. Po prvom pive sa odpúšťajú všetky doterajšie skutky 😊

Neprehliadnite