Začínajúce stresy

Aj Vy máte po decembri taký divný pocit stresu? Nie, nie ten vianočný. Skúškový.  Prečo asi? Pretože sme sa ani nenazdali a skúškové nám už klope na dvere. Tá nostalgia z minulého semestra sa vracia a my sa opäť dostávame do stresových situácií, ktoré pomaly nezvládame. Je toto v rámci normy?

Dalo by sa povedať, že toto je základná charakteristika vysokej školy. Veď prečo by to nemohlo byť ešte horšie? Lebo sa už asi ani nedá? Čo je horšie ako sedenie celý týždeň za knihami hrubými asi ako úzkosť, ktorú práve prežívame, mordovanie sa s učivom, s ktorým sa nevieme stotožniť a rozmýšľaním nad tým, ako to všetko zvládneme? Jasné, že to, keď prídeme na skúšku, dostaneme okno a zrazu si nepamätáme nič, iba to, ako odchádzame z učebne a profesor vraví, že sa teší, ako sa uvidíme na ďalšom termíne.

Výborne. Tak opäť sedíme za stolom, naše odhodlanie je veľké asi ako omrvinka, ktorú mamka práve povysávala. Hľadáme posledné zvyšky nádeje, chuti do života, ale všetko to, akoby ostalo v učebni, namiesto našich vedomostí. Po mordovaní sme sa dostali na opravný termín. Tu si už nepamätáme aleže vôbec nič, už len odpovedáme na otázky profesora nejako automaticky, pomaly ani nevieme, čo sa nás pýta, ale po mesiaci trápenia sa, uzavretý v izbe, ako nejaká zamknutá princezná vo veži, už nám to je jedno. A tak zrazu príde ortieľ profesora. Modlíme sa len, aby vyslovil jedno písmenko, nie dve. A je to tam. Povedal C. Čooooo? Cé? Veď to je bomba! To nám úplné stačí a s úsmevom na tvári zrazu vybehujeme zo školy, ešte si neuvedomujúc, čo sa nám práve podarilo. Teraz začnú tie predstavy a plány, kde všade pôjdeme, čo všetko budeme robiť, ako dlho budeme spať, že by sa asi bolo treba ozvať našim známym, že ešte stále žijeme, nadýchať sa trochu čerstvého vzduchu, vrátiť sa späť do spoločnosti, síce stačí možno aj malý nákup a bude to pre nás šok, keďže toľko ľudí sme už dlho nevideli. Nevadí, časom sa do spoločnosti opäť vrátime, ale je potrebné si dávať pozor, aby sme si na ňu príliš nezvykli, pretože ďalší semester príde, ani si nestihneme poriadne užiť to voľno a opäť budeme zavretí v našej izbe plnej kníh a demotivácie.

Ak sme sa teda nezačali pripravovať na skúšky, nevadí, nejaký čas nám ešte ostáva, ale keďže sa toho bude pomaly kopiť, tak by sme sa mali už aj začať pripravovať, aj keď si vieme predstaviť, ako veľmi sa nám asi chce.