Netypické pozdravy študentov v škole

Dalo by sa povedať, že tieto hlášky sú pre každého študenta rovnaké. Skoro vôbec neexistuje nejaká výnimka, ktorá by ani jednu z týchto viet nepoužila, pretože to sa jednoducho nedá. Je to ako nejaký typ pozdravu pre školu, hneď ako vojdeme dnu a predstavíme si, čo všetko nás dnes čaká. Jednoducho, vtedy máme chuť vysloviť aj iné slová, ale, žiaľ, sme na akademickej pôde.

Ja to dnes kašlem

Túto vetu požijeme najviac asi vtedy, keď si uvedomíme, aký náročný deň máme pred sebou a vôbec nič sa nám nebude chcieť. Síce sme ráno vstávali s myšlienkou, že budeme veľmi produktívni, celý deň budeme čulí, ale už len cesta do školy nás toľko vyčerpala, že sme odrazu rozhodli inak. Teda v hlave hneď prepočítavame, koľko percent baterky v telefóne máme, na ktorých hodinách sa budeme môcť na ňom hrať, kde si budeme môcť pospať a kde zasa, naopak, budeme musieť vnímať a tváriť sa aspoň trochu, že sme duchom prítomní. V podstate to vyzerá tak, že sa celý deň len modlíme, aby nás nikto nevyvolal a na hodine dvihneme ruku len pri prezenčke.

Dnes nejdem na poslednú hodinu

Samozrejme, nemusí sa to spravidla hneď týkať poslednej hodiny. Skrátka sme sa rozhodli, že tú najhoršiu prednášku dnes vynecháme, pretože by sme to asi psychicky nezvládli a pravidlo o absenčkách bez udania dôvodu nás zatiaľ chráni. Deň je pre nás odrazu krajší, tešíme sa na to, kedy si dáme dlhšiu prestávku a budeme môcť sedieť na káve s myšlienkou, že ostatní musia sedieť v škole.

Prečo práve ja?

Filozofické otázky o ôsmej ráno sú pre nás ako uliate. Prečo práve my sme si vybrali tento odbor? Prečo sme nešli na niečo jednoduchšie, kde by sme sa nemuseli toľko učiť, veď sme počuli, že škola neďaleko od nás nie je až taká náročná. Prečo práve iba naša skupina musí začínať v stredu o 7:10? A mnoho ďalších nevypovedaných otázok, na ktoré odpoveď už vieme, ale predsa to zakaždým skúšame, či náhodou nepohneme vesmírom.

A teraz úprimne. V ktorej z fráz ste sa spoznali? Oukej, pozdravy s vulgarizmami sme tu nedávali. Možno doteraz sme nikdy nevyslovili nahlas pred spolužiakmi nič z vyššie uvedeného, ale určite nám myšlienky behali aj na takéto frázy. Teraz však vieme, že nie sme jediní a touto dilemou trpí každý jeden študent.