5 situácií, kedy naše telo hovorí namiesto úst

Komunikácia je každodennou súčasťou života. Je prostriedkom na sprostredkúvanie reči. Už na základných školách sme sa učili, že existujú dva typy komunikácie, a tými sú verbálna a neverbálna. Čo je zaujímavé na neverbálnej komunikácii, je predovšetkým to čaro, že naše telo hovorí za nás. Mnohí z nás už ako malí snívali o tom, že budú detektívmi a študovali si knihy, kde sa presne písalo o tejto komunikácii, a tak sme zisťovali, či nás niekto klame alebo hovorí pravdu.

Ak sa začneme rozprávať s človekom, čo si prvé môžeme všimnúť, sú jeho dlane. Aj tie o ňom povedia dosť veľa. Ak ich má dotyčná osoba nasmerované smerom k nám, hovorí nám to, že je k nám daný človek úprimný, hovorí pravdu, je otvorený. Ak ich má spojené, znamená to, že osoba rozpráva o nejakom negatívnom zážitku.

Ďalej vieme informácie zistiť aj z podania ruky. Osoba, ktorá má veľmi silné podanie ruky, o sebe hovorí ako dominantnej, priam egoistickej osobnosti. Podanie známe aj ako mŕtva ryba hovorí o neistote človeka, o jeho nízkom sebavedomí, no môže vyjadriť aj zaskočenie.

Dôležité je aj čítanie z očí. Základom je s dotyčným udržiavať priamy očný kontakt, nie však až príliš dlhý, to by ho mohlo trošku vydesiť. Ak osoba na nás pozerá dlhší čas, môže to znamenať, že sme ju buď zaujali, napríklad výzorom, alebo outfitom alebo zdieľame rovnaký názor, či to, že im na nás záleží. Ak však stretneme osobu, ktorá s nami nadväzuje iba krátky očný kontakt, môže si o nás myslieť niečo negatívne, alebo že sa pri nás necíti dobre.

Pri rozprávaní príbehov sú takisto dôležité oči. Ak osoba hľadí priamo na nás a nevyhýba sa nášmu pohľadu, znamená to, že dej, ktorý opisuje, je pravdivý a nevymýšľa si v ňom žiadne fakty. Ak sa, naopak, začne obzerať všade okolo seba, prekrúca očami hore, dolu, znamená to, že si vymýšľa, nehovorí nám pravdu, preto aj tie pohľady hore, pretože si človek musí vymyslieť niečo, čo by nám chcel sprostredkovať.

Je teda veľmi dôležité, aby sme si všímali, ako človek pri nás reaguje, ako sa tvári, čo hovorí, pretože viac nám dokáže povedať svojim telom než slovami a častokrát si to neuvedomuje, možno o tom ani nevie. To platí avšak aj pre nás, pretože nikdy nevieme, s kým sa začneme rozprávať a kto ako dobre ovláda neverbálnu komunikáciu, a teda aj jemné prekrútenie očami môže pre druhú osobu značiť veľmi veľa.