Čo nás na vysokej škole čaká

Zápisy na vysokú máme prevažne za sebou, takže prvé „oťukávačky“ už máme absolvované. Vieme, kde je v škole bufet, kde sa chodí fajčiť, kde sa najlepšie sedí a oddychuje. Na chvíľu sme si uvedomili, že toto je úplne iná škola, akou bola stredná. Toto je TÁ vysoká, toľko ospevovaná, dospelácka. V čom je teda rozdiel medzi vysokou a strednou školou?

Samostatnosť a zodpovednosť

Sme dospelí a musíme rátať s tým, že s niektorými vecami nám už rodičia nepomôžu. No, možno by aj chceli, ale sú si vedomí, že potom by sme to od nich čakali aj v 40-tke. Potrebujeme ísť na študijné? Nech sa páči, zaklopeme a opýtame sa, čo potrebujeme vedieť. Potrebujeme si vybaviť internát? Už nám nebude mamka pomáhať a zháňať izbu. Takisto to budeme musieť urobiť sami. Čo sa týka tej samostatnosti, tak dosť veľkým rozdielom oproti strednej škole je v tom, že si študenti medzi sebou až tak nepomáhajú. Prečo? Predstavte si aulu a v nej 200 študentov na prednáške. Pýtať si poznámky od vedľa sediaceho spolužiaka? Asi nie… Takisto, ak máme semináre, na ktorých je nás menej, nemôžeme sa spoliehať, že sa nad našou lenivosťou zľutuje spolužiačka, poznámky si musíme písať sami. Spoliehame sa na seba. Ak však máme možnosť pomôcť niekomu, určite to urobme, pretože sa nám to počas tých rokov vráti.

Forma výučby

Žiadne ospravedlnenky. Na vysokej škole už nemusíme za každú vynechanú hodinu určovať dôvod, prečo sme neprišli. Samozrejme, že je potrebné dodržiavať pravidlá dochádzky, ktoré profesor zadá, pretože ináč môžeme mať naozaj problémy. Veľkým rozdielom oproti strednej škole je to, že už nemáme 45 minútové hodiny. Máme bloky, ktoré môžu trvať hodinu, dve a dokonca máme aj semináre, ktoré majú tri hodiny. Na každom predmete má naša prítomnosť iný význam. Na prednáškach si našu prítomnosť ani nevšimnú (no, až na poniektorých). Na seminároch sa už robí dochádzka a takisto nás môžu niekedy zaskočiť nejakou otázkou a sledujú, či sme pripravení na každú hodinu.

Že je toho veľa? Síce áno, ale roky na výške sú tie najkrajšie v živote človeka. K tomu nejaká brigáda, napríklad „Pracuj ako autor vysokoškolských prác„, aby boli euríčka aj na míňanie a bude nám hej 🙂