Prečo je dnešná generácia detí odlišná od tej, ktorá bola nedávno? Kto za to môže?
V nie tak dávnej minulosti sme mohli vidieť preplnené ihriská plné šantiacich sa detí, jedni hrali futbal, iní hokej, dievčatá volejbal, chlapci prestrelky alebo schovávačky.
Dnešné deti to už nepoznajú. Prečo sa to však zmenilo? Môže zato internet alebo média? V dnešnej dobe má už bežne 8-9 ročné dieťa mobil a žije životom na sociálnych sieťach. V nedávnej minulosti, kto mal telefón, bol ako Boh a o živote na sociálnych sieťach sme mohli čítať len v sci-fi knihách. V dnešnej dobe vidíme deti zhrbené a čumiace do škatuľky. Môžeme to pokojne nazvať ako škatuľkový život. Kedy, podľa nás, boli deti a mladí ľudia zdravší a vitálnejší? V minulosti alebo teraz? Podľa nás vtedy. Deti mali omnoho viac pohybu a s tým spojené aj zážitky a skúsenosti do sveta dospelosti. Dnešné deti vedia akurát rozprávať o tom, čo je nové na facebooku, či instagrame a hrách.
Obzrime sa okolo seba, čo vidíme? Určite nie viac usmievavých tvárí než v minulosti. Kto zato môže? Podľa nás to, že vtedy nebol internet a deti žili ozajstný zaujímavý život. Spomíname si ešte na svoje detské zážitky? Ako sme liezli po stromoch, hrali sa na Schumachera alebo Rossiho a namiesto formuly alebo motorky sme využívali bicykle? Dnešné deti ledva vedia, čo to je bicykel. Zato však vedia, čo je nové vo svete skôr než nejaký detektív. Rodičia majú na tom tiež zásluhu. Už málo vídané rodinné prechádzky alebo výlety. Rodičia nemajú čas na svoje deti, tak im radšej kúpia nový telefón, notebook alebo hernú konzolu a viac sa už nestarajú. Potom plačú, že ich deti si nevedia nič vybaviť, sedia len za telefónom alebo hernou konzolou a nič sa im nechce.
V praktickom živote sú stratení, ale v tom sociálnom ako ryba vo vode. Keby ich radšej zapísali na nejaký šport, tak možnože jedno dieťa zo 100 by bolo olympijským víťazom alebo by sme mali výbornú generáciu futbalistov alebo hokejistov. Rodičom je ľúto obetovať peniaze na šport a aj čas, ktorý by museli dať deťom vozením na tréningy alebo pozeraním na zápasy ich ratolestí. Namiesto toho im radšej kúpia nejakú elektroniku, pretože nemajú čas, práca je dôležitejšia. Je však skutočne práca dôležitejšia ako výchova vlastných detí? Lepšie by sa žilo aj im aj ich deťom.
Samozrejme, nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca. Stále sa nájdu aj rodičia, ktorí sa snažia svoje ratolesti chrániť pred dnešným internetovým svetom a ukazujú im aktivity, ktoré oni sami zažili. Veď aj my sami vidíme, ako sa niektoré rodinky prechádzajú po parku, síce už menej, ako niekedy, no stále sa nájdu výnimky. Odpoveď na otázku, ktorú sme si položili vyššie, si musíme určiť my sami…