Otravný profesor – ako prežiť prednášku s ním?

Poznáme to. Nie každý má šťastie iba na najlepších profesorov, teda tých zábavných, alebo tých, ktorým je v podstate „všetko jedno“ a argumentujú to vetou, že sme na vysokej škole. Takisto sa tu nájdu aj typy, ktoré sú na náš štýl písania až príliš rýchle, a teda naša hodina vyzerá ako jeden veľký chaos, kde nikto nič nestihol písať. Ďalej tu sú profesori, ktorí si myslia, že zjedli všetku múdrosť sveta a sú najdokonalejšími osobami na svete. Každý typ profesora nám dá nejaké to „vzrúšo“ na prednáške. Ale ten, o ktorom sa teraz bude písať, taký nebude. On také niečo nedokáže. Prečo? Pretože to je nudný typ. Ako zvládnuť jeho prednášku bez toho, aby sme nezaspali, on si nás nevšimol a nezasadol si na nás?

Bude to ťažké. V podstate je to boj so samým sebou, ale je na nás, či ho chceme zvládnuť alebo nie. Najdôležitejšie si je sadnúť na najmenej nápadné miesto. Nemusí to byť spravidla hneď vzadu. Stačí aj nejaké miesto na kraji približne v strede alebo, ak sú v  miestnosti stĺpy, sadneme si za stĺp (Bonus? Keď sa nám bude chcieť spať, môžeme sa v pokoji oprieť a nikto si nič nevšimne). Keď sa nám podarilo nájsť si nejaké nenápadné miesto, sadneme si a tvárime sa, že sme prítomní. Aspoň prvých pár minút, kým sa robí prezenčka, kde zdvihneme ruku, na chvíľu sa nám s profesorom stretne zrak, on si uvedomí, že sme na hodine a pokračuje ďalej. Ak je to typ, ktorý sa počas svojich nudných hodín rozhodne aj vyvolávať, tak máme väčší problém. Potrebujeme sa len modliť, aby si nás buď nevšimol alebo iba nevyvolal. Ak je to typ, ktorý len príde, zapne si svoju prezentáciu a nerieši nič iné, len svoj výklad, sme zahojení. Vieme, že hlavu zdvihne možno päťkrát za celú hodinu, a to ani nemá šancu, aby si nás všimol. Ak však chceme zanechať nejaký dobrý dojem, len tak pre istotu, je dobré, aby sme sa aspoň tvárili, že si píšeme nejaké tie poznámky. Vtedy si môžeme kresliť, hrať piškôrky so susedom, lúštiť sudoku alebo osemsmerovky, jednoducho tváriť sa, že vykonávame niečo prospešné pre naše štúdium. Samozrejme, že to aj robíme, však?

Takže, ak sa nám náhodou podarí mať to šťastie a schytať takého profesora, už vieme, ako na to, však? Základom je naozaj sústredenie, aby sme to hlavne my zvládli a ďalej sa len nechať unášať hodinou a drsným súbojom v piškôrkach. Dúfajme však, že tento typ profesora nepríde na prednášku, ktorú je potrebné ukončiť skúškou, pretože to na konci semestra bude naozaj veľká zábava a budeme sa len modliť, aby sme v triede mali aspoň jedného zodpovedného človeka.