Je dobré mať chvíľu pre seba?

Všetci sme len ľudia, a síce sme spoločenským tvorom, čo však neznamená, že nemôžeme mať „chvíľku pre seba“. Táto fráza je naschvál napísaná v úvodzovkách, lebo pre každého má iný význam. Pre niekoho to znamená prechádzku v parku, pre iného zasa zavrieť sa na hodinu do fitness centra, alebo mnoho iných možností. O čo vlastne ide a prečo sa jej venujeme?

V hluku žijeme v podstate už od narodenia. Zvykáme si na neho doslova už od malého bábätka. Úplne stačí, ak len príde taká malá rodinná návšteva a všetci sa začnú prekrikovať. Zrazu bábätko začne plakať. Prečo? Pretože už je unavené z toho prekrikovania, ktoré len spôsobuje väčší a väčší hluk. Teraz si predstavme diskotéku. Hudba hrá hlasno, všetci tancujú, je tam horúco. Koľko z nás má taký stav, že potrebuje sa ísť vonku prevetrať, lebo mu vybuchne hlava? To všetko pre hluk, ktorý sme tam museli zniesť, a ten nával ľudí, ktorý bol stlačený na takom malom mieste. Alebo si len niekedy, keď cestujeme domov, stačí dať dole slúchadlá a započúvať sa do hlasov v autobuse, ktoré vedú rôzne rozhovory a uvedomíme si, že po piatich minútach takého počúvania nám opäť pôjde vybuchnúť hlava, pretože to je až príliš veľa. Preto je potrebné si nájsť chvíľku pre seba. Takisto preto, aby sme od tej nervozity pri toľkých ľuďoch nevybuchli a náhodou nepovedali niečo hnusné bez rozmyslu. Tá chvíľka má byť len naša. Má byť o nás, o veciach, ktoré radi robíme. Ak radi vyšívame, tak prečo nie. Zavrieť sa do izby aspoň na hodinu a robiť to, čo nás baví. Alebo hra na nejakom hudobnom nástroji. Takisto, len ostať v izbe a brnkať si na gitare, pričom naše myšlienky budú na chvíľu vypnuté. Šport, čítanie kníh, ale aj sledovanie televízie môže patriť medzi takéto chvíľky. Určite tam však nezaradzujme veci, ktoré nás donútia vypnúť na chvíľu, ale neradi ich robíme. Napríklad učenie, kde je potrebné nezamýšľať sa nad somarinami, ale vnímať učivo, avšak pri tom si neoddýchneme. Upratovanie? To už je diskutabilné. Niekto to robí s nervami, pretože neznáša domáce práce, avšak niekto v tom našiel svoju záľubu. Obľúbil si poriadok, ktorý ho upokojuje, a preto robí všetko pre to, aby ten poriadok dosiahol.

 

Chvíľky pre seba sú naozaj zvláštne. Ale čo je na nich najpodstatnejšie? Sú jedinečné. Pretože sú iba o nás. Je to chvíľa, ktorú je potrebné si užiť všetkými zmyslami, ktoré máme. Nenechať ju iba plynúť, užívať si ju najviac, ako vieme. Samozrejme, nájdime si na ňu čas aspoň raz do týždňa. Pretože raz za život, to určite nestačí a raz za mesiac je naozaj veľmi málo. Ak si nenájdeme čas na seba, ani nevieme ako, ale ubližujeme svojim správaním mnohým ľuďom. Čo najradšej robíte Vy počas takejto chvíľky? Jeden z nás chodí do lesa na huby, ďalšia šije rôzne výrobky, iní sa korčuľujú so slúchadlami v ušiach alebo fotografujú tichú prírodu. Čo teda Vy? Čo Vás napĺňa?