Čo robíme ako študenti
Všetci sme výnimoční, inteligentní, krásni, úspešní… Nás, tínedžerov, spájajú isté charakteristiky, pri ktorých sa usmejeme a uvedomíme sa, že to je pravda. Aké to teda sú?
Jeme… a hlavne veľa.
Ísť na jeden obed do školy, prísť domov a dať si ďalší? Žiaden problém. Večer skočiť do McDonaldu, či ísť na pizzu, to už je samozrejmosť. Veď ako ináč stráviť voľný večer?
Ostávame dlho hore, aby sme sledovali seriály
Len jednu časť… tak začína každé ponocovanie. Veď to aj tak malo byť, lenže tá časť skončila zaujímavo, takže by si bolo treba pozrieť ďalšiu. OOO, nová epizóda, určite bude rovnako dobrá ako doteraz, toto si nemôžeme nechať ujsť…
Scrollujeme sociálne médiá
Ľahneme si pred televízor, rozsvietime obrazovku telefónu, aby sme sa pozreli, koľko je hodín, a už to ide. Skontrolujeme instagram, popozeráme pár videí, zapneme si facebook, zadáme objednávku na seminárku, lebo iní to vedia napísať lepšie, prečítame si článok na chodbovici, a už to ide. Minúta za minútou sa pomaly blíži k hodine a my trávime zbytočné hodiny sledovaním sociálnych sietí.
Sťažujeme sa
Toto je hrozný deň. Neznášam pondelky. A neznášam aj nedele. Mama mi nerozumie. Brat ma vytočil do vývrtky. Nechce sa mi ísť do školy. Učenie na skúšku mi nejde. Seminárky sú nenormálne ťažké. Zase nemám peniaze. Takto to ide dookola. Neustále sťažovanie sa na všetko a všetkých. To sme proste my.
Čo robíme ako študenti
Míňame peniaze, ktoré ani nemáme
Tak toto je krutá pravda, ktorej sa nikdy nezbavíme. Tu si kúpime kávu, tu sendvič z bufetu, tu ideme na obed, ďalšia káva, pivo, cigarety…. To máme už 20 eur, ktoré ani nemáme. Ďalšie večery vyzerajú už iba na štýl: „kto dnes pozýva?“ alebo „ mi zaplať, ja ti potom dám.“
Prokrastinujeme
Dnes sa mi netreba učiť, veď to spravím zajtra. Myslím si, že dnes som toho spravil už naozaj veľa, zvyšok si nechám nabudúce. Dnes mám deň oddychu. Toto sa neučím. Takýmto štýlom sa naša prokrastinácia nabaľuje a nabaľuje a my sa len usmievame a kladieme si otázku, prečo sme na tomto svete.
Tak čo, spoznali ste sa? My sme len s úsmevom prikyvovali pri každej vete a predstavili si sami seba. Na nás to sedí úplne. A na vás? Podeľte sa s nami v komentároch.