So septembrom sa u nás spája nepríjemný pocit, ktorý sme zažívali ešte ako deti. Nechceli sme, aby skončilo leto. Rodičia splašene zháňali školské pomôcky, my sme si vypratávali pracovné kútiky, aby sme sa mali kde v septembri učiť. Zbrojili sme na dlhé dni plné skúšok, testov, prednášok, seminárov. Niektorých z nás už teraz pri tejto myšlienke začína bolieť hlava. Stačí, ak si predstavíme to množstvo kávy a energetických nápojov, ktoré sme počas minulých semestrov vypili a vieme, do čoho sa opäť budeme musieť pustiť. Nepredbiehajme. Radšej si povedzme, čo by mal taký vysokoškolák nosiť vždy so sebou, či už v taške alebo kabelke.

Písacie potreby

Znie to možno až smiešne, keďže toto slovo sa nám spája s prvým ročníkom na základnej škole. Vtedy sme potrebovali farbičky, ostré ceruzy, atramentové pero, gumu a všetky ostatné veci, na ktoré si už ani nespomenieme. Na vysokej škole nám postačí iba skrátená verzia tohto zoznamu. Pero, farebné pero a ceruzka. Aspoň na úvod nám úplne postačia tieto tri veci. Základom je však určite pero. Nebude pero, nebudú poznámky. Nepodarí sa nám ich pozháňať od spolužiakov? Už to len padá a padá, ako domček z karát. Čiže pero je základ. Samozrejme, že aj taká ceruzka nie je vždy na zahodenie. Na toto však prídeme až počas semestra, čo nám najviac vyhovuje. Niektorí totiž radi používajú aj zvýrazňovače, iní iba to pero. K písacím potrebám by bolo vhodné pripojiť aj nejaký ten zošit. Nemusí to byť nič extra, žiaden špeciálny. A už vôbec nemusíme mať okraje Ide iba o to, aby sme si na prvých hodinách pozapisovali dôležité informácie, aby sme mali potom na čom stavať seminárky. Môže sa stať, že na niektorých hodinách nebudeme potrebovať žiadne zošity, lebo budeme mať učebnice. Niektorí budú vyžadovať, aby sme si robili poznámky. Skrátka, na vysokej škole je to individuálne pri každom predmete aj pri každom profesorovi, ale na prvých hodinách je určite najlepšie riešenie mať pri sebe zošit, alebo aspoň poznámkový blok.

Povinná výbava každého študenta

Strava

Ako by sme mohli zabudnúť na jednu z najpodstatnejších vecí z vysokoškolského života? Jednoznačne najlepšie je, ak budeme mať pri sebe vždy dostatok kávy a vody. Ideálny pomer je už u každého individuálny, ale nemôžeme si dovoliť dehydratáciu. Tam, kde je voda, musí byť aj jedlo. Bagety z bufetu sú dobrou alternatívou, ale aj tie sa nám časom zunujú, a preto by bolo lepšie, aby sme si desiatu nosili sami.

Čo si beriete počas prvých školských dní vy? Bez čoho si neviete predstaviť prvé školské dni? Podeľte  sa s nami do komentárov, nech sa vzájomne inšpirujeme.

The post Povinná výbava každého študenta appeared first on Chodbovica.sk.

Stredná škola. Niektorí by to nazvali aj väzením. Skrinky, do ktorých sme si museli odkladať prezuvky, pretože ináč by sme ani nemohli dôjsť do triedy. Lavice počmárané odkazmi ešte spred 20tich rokov a stoličky, z ktorých nám trčali skrutky a báli sme sa, že keď sa prudko postavíme, spraví sa nám diera na nohaviciach. Bufet? Tí šťastnejší mali horalky a minerálky, tí menej šťastný len automat sporadicky dopĺňaný a tí najmenej šťastný nič. Žiaden bufet. Že o káva? O tej sme ani počuť nemohli. Malo to však svoje čaro. Čo nás z týchto vecí na vysokej škole nečaká?

Strava a nápoje

Ak bufet, tak poriadny. Káva, kola, minerálka, koláče, polievky, obedové menučka, bagety, sendviče… Samozrejme, že neočakávajme švédske stoly, ale naozaj je tu lepší výber, než na strednej škole. Často krát sa stane, že budeme len stáť a nebudeme si vedieť vybrať, pretože všetko je príliš dobré. Pozor, hovoríme však o bufetoch. O jedálňach pomlčíme, aj keď vyprážaným syrom s tatarskou nikdy nič nepokazíme. Netreba si zbytočne dávať vysoké nádeje. Ale jednoznačne bufety na vysokej škole vyhrávajú. Takisto aj káva. Na strednej škole to bolo tak, že sa pila iba tá, ktorá sa doniesla do školy. V škole nám už nikto žiadnu neurobil. Na výške? Nehrozí. Tu majú dokonca aj známe kaviarne svoje pobočky, a preto si môžeme vychutnať kávičku niekde pekne v kresielku počas našej prestávky na ďalšiu prednášku. Jednoducho lepšie spríjemnenie počas školy už asi byť nemôže.

Fajčenie

Ak sa tu náhodou vyskytol nejaký fajčiar, ktorý mal svoje začiatky už počas strednej školy, tak vie, že to vôbec nebolo jednoduché, odísť si len tak uprostred vyučovania, teda počas prestávky, niekde von zafajčiť. Samozrejme sme to museli robiť tak, aby nás nikto nevidel, pretože by z toho bol neskutočný problém. Na vysokej? Vybehneme vonku a môžeme si hneď zapáliť. Rovno pred vchodom nám nainštalovali popolníky. Nikto na nás už žalovať nebude a my nemusíme chodiť ďaleko. K tomu fajnová kávička z bufetu, no môžeme sa sťažovať?

Vysokoškolské vychytávky

Už tá výška vyzerá oveľa menej hrozivejšie, no nie? Pocit väčšej voľnosti, nehovoriac o tom, že škola nezačína vždy o ôsmej ráno. Áno, stane sa, že občas skončí o piatej poobede, ale medzitým máme oveľa dlhšie voľno, než 10 minútovú prestávku. Niekedy je to tak, že tí, čo bývajú na intráku, sa tam idú vyspať, či odbehnú na brigádu alebo si urobia koncept seminárky alebo diplomovky.

S konceptmi môžu pomôcť aj profesionáli, napríklad títo: Kvalitné seminárky. Ako trávite prestávky na škole Vy? Kávička? Spánok? Učenie? Píšte do komentárov

The post Vysokoškolské vychytávky appeared first on Chodbovica.sk.

Mali sme tu už veľa článkov, kde sme písali o potrebe a dôležitosti čítania. Je to skrátka tak. Či sa nám to páči alebo nie. Úprimne si však povedzme, koľkí z nás sa večer rozhodnú namiesto sledovania seriálu siahnuť po knihe? Hlavne, ak sme mali v škole príliš vyčerpávajúci deň a do žiadnej knihy sa nám už pozrieť ani nechce? Rozhodli sme sa preto vytvoriť takú malú čitateľskú výzvu. O čo pôjde? Poskytneme sem malý zoznam kníh, ktoré budú z rôznych žánrov. Našim cieľom bude vybrať si jednu z nich a do týždňa ju prečítať.  Ak sa nám to podarí, vyzveme niekoho z našich priateľov a naša výzva môže pokračovať.

K. Rowlingová- HarryPotter
TrumanCapote- Raňajky u Tiffanyho
GeorgeOrwell- 1984
Ladislav Mňačko- Ako chutí moc
Rudolf Vrba- Utiekol som z Osvienčimu
D. Sallinger- Kto chytá v žite
AntoinedeSaintExupéry- Malý princ
JoNesbo- Snehuliak
LiouCch‘-sin- Problém troch telies
MichelleObama- Môj príbeh
SebastianFitzek- Terapia
Dominik Dán- List zo záhrobia
Viola Stern Fischerová a Veronika Homolová Tóthová- Mengeleho dievča
LouisaMayAlcott- Malé ženy
Ondrej Sokol- Ako som vozil Nórov
Dušan Kadlec- Zo dna ku hviezdam
YuvalNoahHarari- Sapiens
MarieBenedict- Jediná žena v miestnosti
Osho- Emócie
MarkManson- Jemné umenie mať veci

Čitateľská výzvaMarkManson- Jemné umenie mať veci v paži

Arpád Soltész- Sviňa
Jane Austen- Pýcha a predsudok
SebastianFitzek- Pasažier 23
HeatherMorris- Tetovač z Auschwitzu
MarkBowden- PabloEscobarJonasJonasson- Starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol
HarperLee- Nezabíjajte vtáčika
ArthurConanDoyle- SherlockHolmes
AgathaChristie- Čas prílivu
JoNesbo- Šváby

Zoznam kníh, ktorý je tu uvedený, je naozaj pre všetkých. Znamená to, že tam nájdeme klasickú literatúru, detektívky, historické, romantické, ale aj iné žánre. Preto sa môžeme pustiť do výzvy. Samozrejme, že budeme veľmi radi, keď nás priebežne budete informovať, ako vám to ide. Ktorú knihu ste si vybrali, prípadne, či máte nejakú práve teraz rozčítanú. A označte cez @ svojho priateľa, nech vie, čo ho najbližší týždeň čaká

The post Čitateľská výzva appeared first on Chodbovica.sk.

21. storočie nám okrem vývojom technologickým prinieslo aj rozvoj sociálneho života. Života online. Prišiel Facebook, potom Snapchat a neskôr aj Instagram. Samozrejme, že časom sa začali pridávať ešte ďalšie a ďalšie sociálne siete. Tie už však využívajú iba isté skupiny ľudí, za nejakým konkrétnym účelom. Instagram si dnes zaslúži označenie „najčastejšie využívaný“. Ľudia na ňom dokážu tráviť aj hodiny denne, pričom si to možno ani neuvedomujú. Čo sa všetko dá na takom Instagrame robiť?

Pridávanie fotiek

Hlavným cieľom, prečo bol Instagram vytvorený, bolo práve publikovanie fotiek. Ide o to, aby ľudia pridávali na svoje profily fotografie rôzneho typu. Dnes už to nabralo úplne iný význam a niektorí sa tým dokonca živia. Iní sa iba zviditeľňujú a tí ostatní iba sledujú, čo sa deje. Časom sa pridala funkcia s názvom My story, do ktorej keď pridáme fotku, ostáva tam iba 24 hodín, čiže celý jeden deň. Táto funkcia je momentálne využívaná asi najčastejšie. Mnohí z nás sledujú nejaké slávne osobnosti, a teda máme prehľad aj o tom, aká je ich denná rutina alebo kde sa nachádzajú. Samozrejme, všetko v rámci možností a informácií, ktoré nám oni ponúknu.

Inšpirácie

Niektorí by to ani nepovedali, no na Instagrame sa nachádza neskutočné množstvo inšpirácii. Či už ide o jednoduché recepty, kreatívne veci, makeuptutoriály a množstvo iných výmyslov. Takto sledujeme, čo sa iným podarilo a často krát tieto nápady uskutočňujeme aj u nás doma. Nájsť môžeme aj rôzne inšpirácie, ako si navariť jednoduché jedlo či cestovať za minimum peňazí.

IG TV

Najnovšia funkcia, ktorou je mnoho používateľov ohúrených. Ide vlastne o priamy prenos na Instagrame. Túto funkciu hlavne využívajú celebrity, aby aj takto komunikovali s fanúšikmi. Tí im tam môžu položiť nejaké otázky, na ktoré hneď dostanú odpovede. Cez priamy prenos môžu prebiehať aj online tréningy alebo aj rozhovory s inými ľuďmi, čiže niečo ako online rozhovor, kde stále sledovatelia môže písať svoje otázky. Je to šikovné a efektívne.

Zľavy

Keďže mnoho populárnych ľudí už spolupracuje aj cez Instagram s nejakými  firmami, často krát sa stretneme na ich My story s nejakou propagáciou. Výhoda? Uverejňujú tam zľavy, ktoré my môžeme potom pri nákupe využívať.

Instagramové možnosti

Je to dvojsečná zbraň. V podstate tak, ako celý Internet. Má nepochybne množstvo výhod, pretože dokážeme na ňom robiť naozaj neskutočné množstvo vecí. Na druhej strane si často ani neuvedomujeme, koľko času na ňom denne trávime. Stačí však, ak si na svojom profile pozrieme štatistiky a hneď zistíme, ako na tom sme. Skúste sa aj vy pochváliť. Koľko času denne strávite na Instagrame? Čo vás tam hlavne zaujíma? Podeľte sa s nami o svoje instagramové aktivity dole v komentároch.

The post Instagramové možnosti appeared first on Chodbovica.sk.

Z detských topánok sme dávno vyrástli, stále je však dobrým nápadom vrátiť sa späť do minulosti. Ako? Napríklad spoločenskými hrami. Ako deti sme neustále hrali nejaké spoločenské hry. Človeče, nehnevaj sa bola hrou, ktorú si každý z nás určite zahral minimálne raz. Potom polovica stratila kocku. Niektorí z nás si možno pamätajú hru Kloboučku hop a množstvo iných hier. Aj keď už deťmi dávno nie sme, na spoločenské hry určite nie sme starí. Minimálne sa hodí refresh pre naše budúce deti. Preto sme sa rozhodli napísať krátky zoznam hier, z ktorých niektoré určite poznáme, alebo sme na ne s odstupom času zabudli.

Twister

Hra, ktorá sa hrala asi na každej prespávačke. Zatočila sa ručička na hracej doske a už to išlo. Pravú nohu sme dali na červenú, ľavú ruku na modrú, ľavú nohu na žltú a už sme boli pokrútení. Samozrejme, že okolo nás kamaráti v rovnakých polohách ako my. Išlo už len o to, kto prvý spadne a prehrá. Dnes by nás seklo pri prvom pokuse v dôsledku sedavého zamestnania.

Uno

Kartová hra, ktorá sa najlepšie hrá na dlhých cestách vo vlaku. Každému sa rozdalo 7 kariet a hra sa začala. Výmena smeru, rýchle buchnutie po kartách, ťahanie si dvanástich kariet naraz a veľké finále. Uno. Táto hra vedela naozaj trvať dlho, ale to záverečné Uno, keď si nikto iný nevšimol, že máme jednu kartu, bolo na nezaplatenie.

4 tipy na spoločenské hry, ktoré si radi zahráme, aj keď už nie sme deťmi

Človeče nehnevaj sa

Ako by sme mohli vynechať túto klasiku. Dnes už síce túto hru poznáme pod názvom Ludo z messengeru, no aj tak je to stále to isté. Nekonečné vyhadzovanie nám už tak liezlo na nervy, že aj názov tej hry jednoducho stratil význam. Keď nás vyhodili tesne pred domčekom, tam už bol náš hnev na najvyššej úrovni. Aj tak sme tú hru hrali dookola a nikdy neomrzela.

Monopoly

Kto mal doma túto hru, bol naozajstný frajer. Prišlo obdobie, keď sme ju jednoducho chceli všetci. Veľké kupovanie rôznych vecí na hracej ploche a sen mať čo najviac peňazí. To boli neprekonateľné ciele. Všetci, ktorí stúpili na políčko, ktoré sme vlastnili, nám museli platiť. Keď už to bolo opačne, nepáčilo sa nám to až tak. Schválne, koľkí z nás túto hru dohrali aspoň raz až do úplného konca?

Spomienok na detstvo by bolo veľa. Teraz sa nám ich možno dosť veľa vynára. Spoločenské hry boli jednoducho našou súčasťou. Skúste nám teda dole v komentároch aj vy napísať, aké hry ste hrali počas vášho detstva? Ktorá hra bola taká, že ste sa od nej nemohli odtrhnúť? A ktorú hru by ste odporúčali iným čitateľom?

The post 4 tipy na spoločenské hry, ktoré si radi zahráme, aj keď už nie sme deťmi appeared first on Chodbovica.sk.

Metóda Goldlist

Čo je to za metódu? Je to jedna z tých metód učenia, o ktorej sme nikdy nepočuli? Nie je taká frekventovaná a určite sa bežne v školách nepoužíva. Prečo teda o nej ideme teraz písať? Pretože je, podľa nás, jednou z najlepších, na učenie cudzieho jazyka a vhodná je najmä pre samoukov. Teda, ak sedíme doma a nemáme čo robiť, určite ju môžeme vyskúšať. Môžeme si ju zapísať do To Do listu pre budúcu koronu Všetko, čo budeme potrebovať, je naša motivácia, čistý zošit, pero a internet. Tak ideme si vysvetliť, o čo ide?

Celý princíp Goldlistu je založený na tom, že sa budeme učiť sami a že sa chceme učiť. To prvé je viac realizovateľné, to druhé závisí iba a iba od nás. Sadneme si za stôl a pripravíme si zošit. Najideálnejšie bude, keď to bude veľký linajkovaný. Čo je dôležité si zapamätať pri Goldliste, sú dátumy. Je potrebné, aby sme si ich vždy zapisovali, teda pri každej aktivite v našom zošite je potrebný dátum. Ďalšia dôležitá vec na zapamätanie je, že potrebujeme ticho. Takže vypnúť telku, Netflix, dopozerať video na Instagrame. Ideme!

Otvoríme si zošit na čistej dvojstrane. Napíšeme si dnešný dátum. Vyberieme si 20 viet v jazyku, ktorý sme sa rozhodli učiť. Vety to môžu byť rôzneho druhu, z rôznych oblastí. Ide však o to, aby to boli vety a nie slová. Takto sa ich jednoduchšie naučíme. Napíšeme si tých 20 viet na jednu stranu do dvoch stĺpcov aj s prekladom. Teraz si tie vety ešte raz prečítame a zošit zatvoríme. Na ďalší deň urobíme to isté, ale už na novej dvojstrane. Čiže nový dátum, nová dvojstrana, nové vety. Takto pokračujeme dva týždne. O dva týždne sa vrátime na prvú dvojstranu. Vyskúšame sa z viet, ktoré sme si tam napísali. Tie, ktoré sme si nezapamätali, píšeme na stranu oproti. Je pochopiteľné, že si toho pamätať veľa nebudeme, keďže sme tie vety videli naposledy pred dvoma týždňami. Takže keď to máme prepísané, pokračujeme v tom istom systéme s ďalšími stranami. O dva týždne sa opäť vrátime na tú prvú dvojstranu. Preopakujeme si už iba tie vety, ktoré sme si nezapamätali minule a napíšeme si ich pod ne. Takto to opäť opakujeme a posledné skúšanie bude na tom poslednom čistom mieste v dvojstrane.

Metóda Goldlist

Dokopy teda máme na každej dvojstrane jedno písanie a tri vyskúšania. Možno znie táto metóda trošku nelogicky, ale ide hlavne o to, aby sme si tieto frázy uložili do dlhodobej pamäte. Pretože ak chceme študovať jazyk, toto potrebujeme. Musí byť uložený niekde ďaleko v pamäti, aby sme ho vedeli vyloviť hocikedy budeme potrebovať. Čiže toto je metóda Goldlistu. Úplne nám stačí, ak si na to denne nájdeme 20 minút a malo by sa nám to podariť.

Ak ste sa už niekedy s touto metódou stretli, tak sa môžete podeliť o svoje skúsenosti dole v komentároch. Či bola táto metóda dobrá, či sa vám osvedčila, skrátka všetko, čo vám napadne.

The post Metóda Goldlist appeared first on Chodbovica.sk.

Každom okruhu nejakej skupiny ľudí platia isté pravidlá. Samozrejme, že tie sú oficiálne. Potom sú tu však pravidlá, ktoré si ten okruh už vytvoril sám. Takisto je to aj s nami, študentmi. Platia pre nás pravidlá na školskom pozemku, ktoré musíme dodržiavať, ale, my, študenti sme si vytvorili aj svoje vlastné, ktoré sú nám trošku bližšie. Preto sme sa rozhodli tu ukázať také malé desatoro každého študenta.

1. Nezaspíš
Aj keď sme neskutočne unavení po ťažkej noci, nemôžeme zaspať. Zobudiť sa uprostred triedy, kde všetci pozerajú len na nás, nie je príjemné.

2. Nebudeš meškať
Je lepšie sa vyvarovať otvoreniu dvier uprostred hodiny. 202 párov očí naším smerom, nie je to veľmi príjemné.

3. Nepožičiaš pero
Je to jediné, ktoré máš. Vieš, že sa už nevráti.

4. Bez kávy ani na krok
Dni nemôžu začínať bez toho, aby si vhodil 50 centov do školského kávomatu.

5. Vždy maj zošiť
Stačí jeden. Nie je potrebné do neho písať, ide o efekt.

6. Neexistuj
Na prednáškach sa tvár, že tam nie si. Nikto sa ťa nebude nič pýtať a máš pokoj.

7. Seminárky odovzdávaj načas
Nikoho nebude zaujímať, že sa ti pokazil notebook, preto to nešlo skôr. Nevieš ich písať? Využi služby profi portálov, napríklad kvalitneseminarky.sk

8. Maj nabitý telefón
Ktovie, kedy budeš najbližšie hrať človeče na prednáške.

9. Desiatuj
Na to sú prestávky. Na kávu a rožok so šunkou.

10. Iba 2 absenčky
Nikdy nevymeškaj viac. Naozaj sa ti toto nechce potom riešiť.

Poznáte už desatoro študentov?

Desatoro vytlačiť na nástenku a dodržiavať Veď motivácia je základ, ako sa hovorí.  Preto ak máš aj ty nejakú motiváciu pre úspešné štúdium, tak sem s ňou, nech zachrániš svojich kolegov. Čo vo vašom desatore nesmie zaručene chýbať?

The post Poznáte už desatoro študentov? appeared first on Chodbovica.sk.

Prečo by nemohli byť? Veď nikto presne nikdy neurčil, čo je zlý deň a čo dobrý. O tom sme začali rozhodovať my samy. Každý za seba. Takže z tohto nemôžeme viniť nikoho iného. Ostali sme na to samy a mali by sme si uvedomiť, že je len na nás, či sa rozhodneme, že dnešok bol dobrým alebo zlým dňom

Aj keď sa možno zdá, že niekedy deň stojí naozaj za nič, určite to nie je takto celý život. Máme svoje dobré, aj zlé dni. Ale musíme to vnímať trošku ináč. Tie zlé sú predsa aj na niečo dobré. Skúsme si predstaviť život iba s krásnymi dňami. Tými, ktoré sa nám zdajú úplne ideálne, vo všetkom sa nám darí, všetko nám vychádza. Nie je to krásne? Máme pocit, že všetko je v poriadku. Teraz si predstavme, že každý deň by bol taký. Vedeli by sme po istom čase rozlišovať, ktorý bol horší a ktorý lepší? Kedy sa nám darilo viac a kedy ešte viac? Tiež by sa nám odrazu nezdalo všetko ideálne. Začali by sme si triediť dni do dvoch kategórií. Presne na to nám slúžia dni, ktoré sa nám až tak nepáčia. Aby nám pripomenuli, že všetko bude v poriadku. Že príde lepší deň. Lebo vždy prišiel a my to vieme. Nemali by nám pripomínať niečo ako trest. To nie je ich úlohou, ich cieľom. Jednoducho sú tu, pretože tu majú byť. Sú to presne tie dni, keď sa nám nič nedarí. Päť krát nám spadne taška s nákupom. Pomedzi to sa nám vybije telefón. Ošpliecha nás auto, ktoré išlo príliš rýchlo cez mláku. Prší. Je nám zima a sme úplné mokrí. Autobus nám zatvoril dvere pred nosom. Jediné, čo si želáme, je prísť domov, zaliezť pod deku a užívať si to, že sme doma. Lenže zrazu sa vyspíme. Odrazu začne svietiť slnko. Telefón máme celý deň nabitý, taška pevne drží v našich rukách. Ľudia sa na nás usmievajú a my na nich, pretože cítime, že toto je skvelý deň. V škole sa nám podarí dostať Áčko, aj keď sme sa veľmi na zápočet nepripravovali. Jednoducho, všetko je dokonalé. Prečo? Pretože si spomenieme na to, čo bolo včera. Ako sme si želali, aby sme boli čo najskôr doma. Uvedomíme si, že dnešok vôbec  taký nie je a že sa nám môže dariť ešte viac. Ešteže včera pršalo…

Sú zlé dni aj dobrými?

Nemôžeme viniť všetko zlé. Pretože ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Preto by sme mali niekedy zastať a povedať si v hlave, že ak je dnešok otrasný, vieme, že zajtrajšok bude nádherný. Budeme sa tešiť aj z toho otrasného dňa, o ktorom sme povedali, že ho nenávidíme. Preto existujú zlé dni. Pretože robia dobré, ešte lepšími.

The post Sú zlé dni aj dobrými? appeared first on Chodbovica.sk.

Keďže všetci vieme, čo znamená byť študentom a žiť vysokoškolský život, vieme aj to, ako vyzerá naša finančná situácia. Nie každý z nás stíha popri škole aj brigádovať, ale čuduj sa svete, na kávu už chodiť, to áno. Je to logické, keďže káva nám zaberie možno hodinu až dve. Brigáda už nejakých 8 hodín. Vie nás nahnevať to, že vidíme, ako sa nám peňaženka vyprázdňuje, ale nejako sa po mesiaci nenapĺňa. Často krát sme už uvažovali nad riešením tohto problému, ale možno sme nad tým nerozmýšľali trochu ináč. Čo tak obmedziť na výdavky a skresať ich na nutnosti? Ako na to?

Nemíňať sa hlúposti

Všetci to poznáme. Odrazu máme veľa peňazí, tak sa rozhodneme ísť na nákupy. Chyba. Je to iba v našej hlave, že všetko potrebujeme mať. Čo tak si kúpiť iba to, čo potrebujeme? Načo sú nám napríklad 4 tričká v rovnakej farbe? Stačí nám jedno. Dievčatá, možno svet nie je postavený na tom, že musíme kúpiť každú kabelku, čo vidíme. Stačia nám dve alebo tri. Takéto šetrenie, hlavne oblečenia, môže mať dobrý vplyv aj na našu planétu. To znamená 2 v 1. Zachráň svoje peniaze, ale aj seba.

3 typy od vysokoškolákov, ako míňať, ale neutrácať

Nepotrebuješ vždy jesť drahé jedlá

To, že je McDonald´s otvorený každý deň, neznamená, že tam tak často máme aj chodiť. Jednak to škodí nášmu zdraviu a jednak peňaženke. Čo tak nejaká zdravá strava? Pripravená na internáte? Nemusí byť práve vyhotovená našou jedálňou. Nebolo by predsa od veci trošku oprášiť naše kulinárske zručnosti. Aj na chodbovici sme písali o jednoduchých a rýchlych jedlách, napríklad Výborné letné raňajky , Čínske jedlá alebo Nátierkové šialenstvo Určite by sme tým nikomu neublížili a navyše by sme možno aj pomohli nášmu zdraviu. Tomu sa hovorí deal.

Aj učením sa dajú ušetriť peniaze

Toto by asi nikto z nás nechcel počuť. Je to však pravda. Tým, že sedíme na internáte alebo doma a učíme sa, nemáme potrebu niekam chodiť. Alebo možno aj máme potrebu niekam ísť, ale nemôžeme, pretože sa potrebujeme učiť. Nie je to práve šťastné riešenie, ale je pravdivé.

Samozrejme, že tento plán je skôr motivačný, ako reálne skutočný. Veď komu z nás sa nestane, že sa rozhodne utratiť trošku viac? Ak však náhodou poznáte nejaké tipy, ktoré máte odskúšané na vlastnej koži, neváhajte a podeľte sa o ne s nami v komentári.

The post 3 typy od vysokoškolákov, ako míňať, ale neutrácať appeared first on Chodbovica.sk.

Koľkí z nás sú tu takí, ktorí povedia, že vôbec nemajú talent? Našlo by sa nás tu veľa. Ale čo to vlastne znamená? Označujeme sa za netalentovaných, lebo nevieme pekne kresliť? Lebo neskladáme básne alebo nevieme spievať? Talent nemá hranice. To určite. Jediné, čo hranice má, je naše myslenie. Teda to, čo je vo vnútri, aby sme boli presnejší. Možno si doteraz ani nechceme priznať, že v nás je nejaký skrytý talent, lebo sme sa tak označili. Ale je to naozaj tak?

Je pravdou, že v každom z nás je nejaký skrytý talent. V niektorých z nás je možno až tak hlboko, že ho nevieme nájsť, no určite sa tam niekde skrýva. Vieme prečo? Je to jednoduché. Talent nie je nijako špecificky určený. Nikto nám nikdy presne nepovedal, čo to obsahuje, mať talent. Preto je v nás. Lebo my môžeme mať talent na fotenie. Na vyrábanie vecí. V tomto storočí už aj na upravovanie fotiek, ale robenie videí. Na tvorbu textov, tzv. copywriting. Možností je nekonečno. Stačí, ak len nájdeme tú správnu. Tú, ktorá sa k nám hodí najlepšie. Teda nájdeme niečo, čo nás bude baviť. Možno viac, ako to, čo práve robíme alebo nerobíme. Nájdeme niečo, v čom máme talent a vieme ho rozvíjať.

Sme talentovaní

Je to jednoduché. Celá tá krása toho je len v tom, aby sme si našli to naše. Niečo, v čom naozaj budeme vynikať a budeme vedieť, že to má aj svoje vyhliadky do budúcna. Môže to byť niečo, čo vznikne ako naše hobby, ale časom sa z toho stane aj profesia. Môže to súvisieť s odborom, ktorý študujeme na vysokej škole alebo to môže byť niečo úplne iné. To však neznamená, že by nám to malo zabraňovať v štúdiu. Bude to iba niečo, čo budeme robiť popri. Niečo, ako náš relax. Ale zároveň aj rozvíjanie našej kreativity, ktorá je tiež veľmi dôležitou súčasťou nášho mozgu. Odborne sa tomu hovorí flow. Pomáha nám takto aj pri učení. Budeme teda efektívnejší a zrazu si uvedomíme, že to, čo sme sa niekedy museli učiť pol dňa, nám zrazu zaberá iba pár hodín. Má to jednoducho výhody vo všetkom. Takisto aj pri praktickom zmýšľaní, ktoré využívame denne a ani si to neuvedomujeme. Zrazu však len prídeme na to, že vieme niektoré situácie vyriešiť oveľa jednoduchšie, ako sme to robili kedysi. V tom je to čaro talentu. Teda čaro rozvíjania talentu.

Je už len na nás, či sa rozhodneme nejako vyhľadať náš talent alebo budeme radšej sedieť celé dni len na posteli a sledovať Netflix. Máme čas si rozvíjať naše mozgové bunky, našu kreativitu, tak prečo to nevyužiť?

Ak máte niečo, čo vás baví a v čom ste sa úplne našli, neváhajte a zašlite nám vaše talenty do komentárov. Pridajte nám prípadne link, aby ste sa pochválili a zároveň aj trošku spropagovali.

The post Sme talentovaní appeared first on Chodbovica.sk.