Ako vyzerá vysoká škola prvý týždeň?

To, že je už škola v plnom prúde, vníma snáď každý. Nielen tým, že do tej školy musíme chodiť, vlastne moment, my tam chceme chodiť, ale aj tým, ako to tam vyzerá. Zrazu sa všade hemží množstvo ľudí, všetci sú príliš hluční, nosia nejaké knihy, zošity, my rozmýšľame, či vôbec máme nejaké pero, keď bude treba podpísať prezenčku, síce možno nám nejaké pero dajú, tak nevadí, ideme na hodinu bez pera. Ako sa vníma ešte prvý týždeň školy?

Knižnice. Tie sú vyrabované. Vlastne ony už boli vtedy, keď my sme nemali ani polku hodín, pretože niekto premotivovaný si musel požičať asi všetky knihy. Len tak, do istoty. Super. Takže ak by sme teraz vošli do knižnice, knihovníčka sa na nás len usmeje a povie, že už si toho asi veľa nepožičiame.

Bufet. Ach, chuderka teta bufetárka. Bagety nestíha vykladať. Asi už ani nemá aké. Možno  že už aj tie rozmrazené, čo mala ako podpultovú zásobu, rozpredala. Takže v bufete sa asi tiež veľmi nenajeme a na obed sa nám ísť nechce, lebo tam je určite veľa ľudí, ktorí ešte nevedia, ako to tam funguje.

Internát. Na jednej strane paráda. Prváci sú hlavným cieľom všetkých starších očí, veď nové tváre. Ale zrazu už opäť sedíme so spolubývajúcim, presne ako aj minulý rok, na tej istej izbe a rozmýšľame, kde pôjdeme.

Kaviarne. Tak na tie sa ani nedá povedať, že sú plné. Tie sú úplne preplnené. Dôvod? Skupina prváčok našla iba jednu kaviareň v celom meste, a keďže sú tu nové, tak sa rozhodli ísť práve tam. My všetci len dúfame, že aj po mesiaci tam nebudú sedieť v takom istom počte, ale sa porozpadávajú do menších skupín a iných kaviarní.

O miestach, ako je rektorát, študijné oddelenie a iných dôležitých orgánoch školy sa radšej ani nevyjadrujeme, lebo to by sme sa zbláznili aj my, nielen oni. Tieto dvere sú non-stop otvorené a otváracie hodiny asi vôbec nie sú platné.

Takže takto asi vyzerá škola, ktorá praská vo švíkoch prvý týždeň. Je to na zbláznenie, my si to zatiaľ užívame, ale veď aj na nás dôjde. Síce až o 13 týždňov, takže paráda, či? Síce, keď si predstavíme, koľko nás toho čaká a keďže knižnice sú rozkradnuté a my sa nemáme z čoho učiť, tak to bude ešte veselé toto.